Prvý tvrdí, že hráči majú predvádzať svoje umenie na športovisku a ostatné je nepodstatné. Druhý argumentuje, že športovci sa okrem kvalitných výkonov majú vedieť aj vyjadrovať.
Aké dôležité je pre športovca mať vzdelanie? „Mladí ľudia by si mali utvoriť vzdelávací predpoklad, že keď skončia s kariérou alebo ich zabrzdí zranenie, nebudú musieť začínať od nuly. V mladom veku sa vyslovene zamerať na profesionálny život športovca je zradné. Aj hráči, ktorí čiastočne uspeli a ostali na úrovni napríklad slovenskej extraligy, nezarobia toľko ako v NHL či KHL, čo by im umožnilo prežiť zvyšok života v pohodlí. Vzdelanie je niečo, o čo sa môžu oprieť,“ myslí si hokejový tréner a odborník Ján Filc.
Pre vrcholových športovcov nemusí byť jednoduché spojiť štúdium so športom. Najlepší slovenskí hokejisti nemajú vysokú školu, niektorí nedokončili ani strednú. „Je náročné skĺbiť to. Vysoké nároky majú školy i manažment profesionálneho klubu. Pokiaľ si spomínam, počas môjho pôsobenia pri reprezentácii mal vysokú školu len Juraj Mikúš. Viem, že na univerzite študovali aj bratia Hunovci – a možno to bolo na úkor ich hokejového rastu,“ dodal kouč, ktorý získal striebro z MS v Petrohrade 2000 a zlato z Göteborgu 2002.
Východiskom pre hráčov, ktorí nechcú skončiť s hokejom a zároveň sa chcú vzdelávať, môže byť Európska univerzitná hokejová liga (EUHL). „Je to významná príležitosť pre hráčov, ktorí neuspeli v profesionálnom hokeji. Možno sa projekt rozbehne a raz bude dodávať hráčov do európskych súťaží, ako to funguje v Amerike, kde hráči z univerzít putujú až do NHL,“ konštatoval Filc.
Skúsenosti so zámorským štúdiom a hokejom má najlepšia slovenská hokejistka Zuzana Tomčíková. „Starí rodičia i rodičia majú vysoké školy, tak som brala štúdium ako prirodzenú vec. V Amerike funguje prepracovaný systém. Výber predmetov som si mohla zladiť s časmi tréningov, aby sa neprekrývali. Na jednu prednášku sa dalo ísť ráno i večer, podľa potreby,“ prezradila 26-ročná brankárka.
Za morom ukončila bakalárske štúdium v odbore masmediálna komunikácia. Na Slovensku si dokončuje magisterské štúdium, ktoré spája opäť s hokejom. „Vlani som študovala a popritom hrávala v Rusku. Dohodla som sa s trénermi a profesormi. Keď je vôľa zo všetkých strán, dá sa to zvládnuť. Túto sezónu budem chytať v EUHL za Paneuropu Kings. Spoluhráči ma prijali výborne. Hrajú trochu rýchlejšie, ale vyrastala som s chalanmi, tak som pripravená. V Ružinove, kde trénujeme, mám vlastnú šatňu i sprchu. Uvidíme, ako to bude na výjazdoch,“ zamyslela sa sympatická brunetka. Mladí športovci a ich rodičia stoja často pred dilemou. Hrať na istotu a popri športe študovať alebo zariskovať a naplno sa venovať svojej kariére.
„Nemáme zabezpečený vzdelávací systém ako Švédi, Fíni alebo Česi. Ročne strácame v objeme tréningov pätnásť až dvadsať percent. Hráč sa nerozvíja v primeranej miere svojho talentu, za pár rokov je strata vysoká a potom výrazne zaostávame. Len malé percento hráčov má šťastie a nájde kvalitného manažéra či priestor, v ktorom sa uplatní. Cez média poznáme len tých úspešných. Treba si uvedomiť, že 95 percent detí sa nikdy hokejom živiť nebude. O nich sa však nehovorí, nie sú zaujímaví,“ pripomína Filc.
Hokejistov, ktorí vynikajú nielen na ľade, máme i u nás dostatok. „Počas môjho trénovania som sa stretol s viacerými. Veľkou osobnosťou je Miroslav Šatan, hĺbavým človekom zas Richard Lintner, výborný predpoklad pre manažérsku činnosť má Peter Bondra. Marián Hossa, hoci navonok pôsobí ako introvert, je múdry človek a má jasno vo svojom živote,“ uzavrel.