„Dôležitý bol najmä gól v poslednej minúte druhej tretiny, ktorým sme sa dostali do dvojgólového vedenia. Zápas bol vcelku vyrovnaný, rozhodla naša lepšia efektivita,“ tvrdí skúsený brankár Peter Hamerlík (32). V klube pôsobí už šiestu sezónu.
Ťahák nedeľného programu ste hrali už od tretej popoludní. Vyhovuje vám taký skorý začiatok?
Už v minulej sezóne sme párkrát doma hrali v nedeľu o tretej. Klub si spravil prieskum medzi fanúšikmi a vyšlo mu to ako optimálne riešenie. Osvedčilo sa to. Nemali sme problém zvyknúť si. Ráno pred stretnutím mávame dobrovoľný tréning pre tých, ktorí sa chcú rozcvičiť.
Prvý zdolal druhého a v pondelok ste mali deň voľna. Oslávili ste výhru?
Vôbec nie. Tým, že sme hrali skoro a následne mali voľno, tak niektorí chalani, ktorí to majú blízko, po zápase vyrazili domov. Zápas to bol pre nás dôležitý. Veľmi sme chceli vyhrať. No na oslavy nebol priestor ani dôvod.
Kedy ste sa dozvedeli, že dostanete prednosť pred Šimonom Hrubecom, ktorý zatiaľ chytáva častejšie?
Tréner mi to oznámil v sobotu pred tréningom. Tešil som sa, ako na každý duel, keď dostanem príležitosť. Vždy chcem, aby sme vyhrali. Očakával som ťažký zápas, ale dobrý hokej, čo sa aj potvrdilo. Pardubice sú súper, ktorý k nám nepríde len brániť, ale chce hrať hokej.
Zaplnil sa váš nový zimný štadión do posledného miesta?
Vypredané nebolo. Záujem o hokej je však veľký. Do haly pre 5200 ľudí chodí v priemere štyri-štyri a pol tisíc divákov. V príprave a v úvodných kolách boli niektorí zvedaví najmä na to, ako nový štadión vyzerá. Teraz ich už láka najmä hokej – sme prví a darí sa nám.
Ako sa pozdáva Werk aréna vám hráčom?
So zázemím sme extrémne spokojní. Posilňovňa aj regeneračná časť sú skvelé. Máme tam takmer všetko, len niektoré veci sa ešte zariaďujú.
Čomu vďačí Třinec za momentálnu pozíciu na čele extraligy?
Výraznou mierou sa pod to podpisuje aj fakt, že sme hrali veľa zápasov doma. Až desať zo štrnástich. Navyše sme si už zvykli na trénera Kalousa, ktorý je pri tíme druhý rok. Vlani sme sa dlho hľadali, teraz už máme jeho herný systém aj filozofiu v krvi a veľa vecí robíme automaticky. Dôležitú úlohu zohráva aj eufória z novej haly a dobrá partia v kabíne.
Ako sa v tíme udomácnil ďalší Slovák Vladimír Dravecký?
Prišiel najprv na skúšku, hral dobre a dohodol sa na zmluve. Vlado je tu spokojný a v klube sú zas spokojní s jeho výkonmi. Aj ja som rád, že je tu so mnou opäť nejaký krajan.
Zatiaľ ste odchytali päť stretnutí – štyri víťazné – a máte jednu nulu. Aká je vaša pozícia v tíme?
Tréner nás strieda podľa nejakého kľúča a prihliada na aktuálnu formu. Šimon chytal v úvode veľmi dobre, vyhrávali sme a dostávali veľmi málo gólov. Nebol dôvod na zmenu. V prvej štvrtine chytal viac, v druhej sa to môže pokojne otočiť. Ani jeden z nás to príliš nerieši. Do bránky ide ten, na koho kouč ukáže. Je radosť chytať za takýmto mužstvom!
Neuvažovali ste v lete po piatich rokoch o zmene prostredia?
Ani nie. V minulej sezóne som bol dlho zranený a odchytal len deväť zápasov, čo je veľmi málo. Ešte kým som maródoval, podpísali so mnou nový kontrakt. Na Třinec som si zvykol, má miesto v mojom srdci a nemôžem sa tu na nič sťažovať. Iste by mi bolo ľúto, keby som mal po piatich rokoch odísť pred letným sťahovaním do novej haly. V klube so mnou počítajú, čo ma teší.
Na čo ste tentoraz stavili pri dizajne brankárskej masky?
Čím som starší, tým to viac zjednodušujem. Nechce sa mi príliš vymýšľať. Prilba je biela, sú na nej pruhy, dve klubové logá a pár nápisov. Nič špeciálne. Žiadna postavička ako v minulosti, len meno môjho psíka vzadu.
V českej lige chytá až päť slovenských brankárov. S kým ste najviac v kontakte?
S Jánom Lašákom. Rád chytám proti kamarátom, s ktorými sa dlhšie poznám. Zvykneme si podebatovať pred aj po stretnutí.