„Za góly musím poďakovať spoluhráčom z útočnej formácie. Po hetriku som mal obrovskú radosť. Ani som nezaregistroval, že na ľad dopadli dve čapice. Presné zásahy venujem rodičom a bratovi. Bol to doteraz môj životný zápas a určite mi ostane dlho v pamäti,“ povedal Hecl.
Talentovaný pravý krídelník si vyslúžil miesto v reprezentačnom výbere svojimi streleckými schopnosťami. V minulej sezóne zaznamenal v dorasteneckej súťaži v drese Dukly Trenčín 33 gólov a 21 asistencií. „V zápase som dal najviac jedenásť gólov pri víťazstve v Piešťanoch 35:0. Bol som vtedy šiestak,“ spomína rodák z Trenčína.
Štyri góly medzi seniormi sú výnimočným javom. Po stretnutí si ho spoluhráči doberali. „Hovorili mi, že góly nebudú vôbec lacné. Už som telefonoval babke, že musí napiecť koláče pre celé mužstvo. Na prekvapenie mala z toho radosť. Prvé víťazstvo v sezóne sme na večeri oslávili detským šampanským,“ prezradil synovec zlatého medailistu z Göteborgu 2002 Radoslava Hecla.
V stretnutiach sa šestnásť či sedemnásťroční hokejisti musia vyrovnať so staršími a fyzicky vyspelejšími protivníkmi. „Je to omnoho náročnejšie ako v dorasteneckej súťaži. Súperi sú ostrieľanejší a hrajú tvrdšie. My sa ich snažíme prekonať rýchlym korčuľovaním. Postupne si na to začíname zvykať a bezpochyby nazbierame veľa skúseností,“ dodal.
Projekt slovenskej hokejovej reprezentácie do 18 rokov vznikol vlani. Po úvodnom ročníku v Trnave našli zverenci trénera Antona Bartánusa prechodný domov v Liptovskom Mikuláši. „Sme výborná partia, navzájom si pomáhame a verím, že prvá výhra nás ešte viac naštartuje. Tréningy sú náročne a po nich zvyčajne oddychujeme alebo hráme hokej na playstation. Vždy si vyberám Washington Capitals s Alexandrom Ovečkinom, ktorý je odmalička mojím vzorom. Domov sa dostaneme zhruba každý druhý víkend,“ doplnil Hecl.