„Kemp bol výborný. Tvrdú prácu sme spojili so zábavou. Absolvovali sme viaceré testy, tréning so špeciálnymi jednotkami americkej armády, rôzne túry a boli sme sa pozrieť aj na bejzbale. Program bol bohatý a veľmi sa mi tam páčilo,“ tvrdí osemnásťročný brankár Maximilián Pajpach. Odchovanca popradského hokeja si v júnovom drafte zámorskej NHL vybralo Colorado v 6. kole zo 174. pozície.
Čo pre vás znamenalo, keď ste sa dozvedeli, že si vás v drafte vybralo Colorado?
Zaskočilo ma to. Najmä preto, že som nechytal na šampionáte osemnásťročných. To je vrchol sezóny, kde sa môžu mladí hráči najlepšie ukázať. Prekvapilo ma, že aj bez šampionátu si ma vybrali. Je to len prvý malý krôčik za mojím snom, ale som na správnej ceste. Znamená to pre mňa veľa. Učil som sa práve vtedy na komisionálne skúšky.
Ako dopadli?
Podarilo sa, dokonca s veľmi dobrými známkami. Ukončil som tretí ročník, štvrtý však bude asi oveľa náročnejší, keďže budem pôsobiť vo Fínsku a čaká ma aj maturita.
Avalanche vraj patrí medzi vaše najobľúbenejšie kluby…
Áno, Colorado mám naozaj rád. Chytá tam môj obľúbený brankár Varlamov a trénerom je brankárska legenda Patrick Roy. Vyšlo to krásne.
Absolvovali ste aj pohovory s niekým z vedenia klubu?
Nie, manažment Colorada s nami nehovoril, no absolvovali sme pohovory s odborníkmi na fitnes a zdravú výživu. Pýtali sa nás, ako sa stravujeme a trénujeme, čo robíme v lete na ľade i mimo neho. Keďže si nás kompletne otestovali, tak nám aj povedali, na čom musíme najviac pracovať. Zároveň pre každého vypracujú špeciálny individuálny jedálniček.
Na čo špeciálne upozorňovali vás?
Keďže som bol dva mesiace mimo po operácii pravého kolena, tak som mal slabší výkon na bicykli a celkovo slabšiu kondíciu. Musím na tom popracovať.
Čo vás trápilo?
Išlo o viacero drobných problémov, ktoré sa nazbierali a muselo sa to riešiť operáciou. Žiaden z nich však nebol závažnejší, akurát som musel dlhšie pauzovať. Tento týždeň som už začal aj s korčuľovaním.
Prišiel do kempu aj niekto z hráčov Avalanche?
Kapitán Gabriel Landeskog nám na takmer dvojhodinovej prednáške vysvetľoval, aké to je byť profesionál. Hovoril, ako sa máme správať a čoho sa vyvarovať. Bolo to veľmi príjemné. Mal som šťastie, že som sa s ním stretol aj polhodinku pred začiatkom prednášky. Predstavil som sa a chvíľu sme spolu debatovali. Počas kempu sme videli aj niektorých ďalších hráčov prvého tímu, ktorí prišli do Denveru skôr pripravovať sa na sezónu, s nimi som sa však nerozprával.
Nemali ste nutkanie urobiť si s Landeskogom spoločnú fotografiu?
Mal som na to sto chutí, ale prišlo mi to trošku hlúpe opýtať sa ho, či sa so mnou odfotí (smiech).
Nepokúšali ste sa hovoriť o klube s Petrom Budajom, ktorý tam v minulosti chytal?
Osobne sa s Petrom nepoznám, i keď raz v minulosti som sa s ním zhováral. Na jednom mládežníckom hokejbalovom turnaji v Banskej Bystrici sa s nami rozprával. On si to iste nepamätá, ale ja áno. Bol to pre mňa veľký deň – rozprávať sa s brankárom NHL a slovenskej reprezentácie.
Vrátite sa do Denveru na nováčikovský kemp?
Mal by som, hoci žiadne priame pozvanie som zatiaľ nedostal. V kempe nám však hovorili, že okrem hráčov z NCAA zavolajú všetkých chalanov, ktorí tam boli.
Nováčikovský kemp sa koná v septembri, keď sa v Európe rozbiehajú súťaže. Pustia vás z Tappary?
Európske kluby s tým väčšinou nemajú žiaden problém. Mali by ma pustiť.
Čo očakávate od pôsobenia vo Fínsku?
Fínska brankárska škola je výborná, takže verím, že budem napredovať. Azda ma aj najbližšia sezóna posunie bližšie k cieľu – zachytať si v NHL. Vždy som sníval, že budem chytať v zámorskej profilige. S hokejom som začal štvorročný a do bránky som sa postavil v tretej triede na základnej škole.
Trúfnete si odhaliť vaše silné i slabšie stránky?
O slabých stránkach by sa nemalo hovoriť (so smiechom). Ja o nich viem a pracujem na zlepšení. Tréneri o mne hovoria, že mám dobrú prácu s hokejkou.
Budete v juniorke Tappary brankárska jednotka?
Ak budem tvrdo pracovať a bude sa mi dariť, tak budem jednotka. Tak sme sa o tom bavili s vedením klubu.
Existuje šanca, že si zachytáte aj za prvé mužstvo?
V Tappare sú v prvom tíme len dvaja brankári a toho druhého občas pošlú chytať do druhej najvyššej súťaže. Takže niekedy budem sedieť na lavičke a môže sa stať, že sa dostanem aj na ľad.
Ako sa zrodil váš angažmán vo Fínsku?
Tréner brankárov z Tappary ma videl chytať na turnaji vo Švajčiarsku za slovenskú osemnástku proti fínskej a odvtedy ma sledoval. Na konci sezóny počas prípravy na majstrovstvá sveta mi agent oznámil, že o mňa majú záujem. Vtedy som už chodil na rôzne vyšetrenia s kolenom, no Fíni povedali, že ma chcú bez ohľadu na to, či budem chytať na šampionáte osemnásťročných alebo nie. Na MS som nakoniec nešiel, museli sme dať koleno dokopy.
Konzultovali ste odchod do Fínska s trénerom reprezentačnej dvadsiatky Ernestom Bokrošom?
Keďže som mal zmluvu s dvadsiatkou aj na budúcu sezónu, musel to vybaviť môj agent. Tréner ma však bez problémov uvoľnil.
Aký cieľ ste si stanovili na budúcu sezónu?
Chcel by som chytať na prelome rokov na šampionáte dvadsaťročných. Dúfam, že sa mi to podarí.