Prezývali ho aj Jánošík z Čimelíc a svojim plamenným prejavom v sebe nezaprel búrliváka s čistým srdcom a spravodlivou povahou. Nezabudnuteľná „devätnástka“ v belasom drese, ako hráč ho vyzliekol pred 45 rokmi, rodák zo Sobědraži Jaroslav Walter, ktorý sa 5. januára dožil krásnych 75 rokov, odišiel 20. júna 2014 do hokejového neba.
Člen Siene slávy slovenského hokeja zomrel v nemocnici v Bratislave. V januári tohto roku si na pôde SZĽH prebral z rúk prezidenta zväzu Igora Nemečka a generálneho sekretára dres s číslom jeho veku a niekoľko fliaš moku, ktoré mu po príchode do Bratislavy v roku 1964 učarovalo – víno. „Na ňom si niekedy pochutím, ale všetko musím robiť s mierou. Môj pankreas by mi to vrátil,“ pousmial sa Walter, ktorého zavial do mesta na Dunaji osud.
Pravidelne sa s ním stretávali na stretnutiach Slovana v KHL, ale rovnako pravidelne zavítal na extraligové zápasy reprezentačnej „dvadsiatky“ na Zimnom štadióne Vladimíra Dzurillu v bratislavskom Ružinove. Stále z neho sálalo veľké zaujatie pre hru, ostával verný svojmu naturelu a aktérom neodpustil milimeter, keď videl, že nedávajú hokeju všetko čo majú.
Skvelý útočník nielen na klubovej úrovni (v drese Litvínova a päť sezón aj bratislavského Slovana) rovnako i na reprezentačnej úrovni, sa výrazne presadil aj na trénerskom poste. Ukázal sa na lavičke ako skvelý stratég, precízny analytik, pedagóg s dobrým okom na talenty, no predovšetkým nekompromisný v otázkach disciplíny, v tréningu i v zápasoch, vyznávajúci absolútne nasadenie. Aj za náznak povrchného prístupu dokázal posadiť hviezdu. Mal obrovskú autoritu i rešpekt, ale staval najmä na vzájomnej dôvere.
Aj preto tieto vlastnosti, ku ktorým neodmysliteľne patril aj Walterov zmysel pre spravodlivosť, veľmi často prezentovaný ostrým a nie každému lahodiacim slovníkom, sa pod jeho taktovkou formovali úspešné kolektívy i vynikajúce individuality. S dorastom Slovana sa tešil z titulu čs. majstra. Federálne striebro ozdobilo jeho druhú etapu práce v ligovej Dukle Trenčín. Potom s mužmi Slovana Bratislava zvládol "v hodine dvanástej“ pamätnú baráž šiestich tímov, keď belasých prevzal v jej "polčase“ a na poslednej priečke…
Pri reprezentácii Česko-Slovenska (1991 – 1992) ako asistent Ivana Hlinku bol na poslednom Kanadskom pohári (1991) a na ZOH 1992 vo francúzskom Albertville i na MS 1992, ktorých dejiskom boli Bratislava a Praha. Na svetovom šampionáte 1993 v Nemecku viedli spolu s Ivanom Hlinkom nástupnícky tím Českej republiky.
Krátko pôsobil aj v Nitre, no najslávnejší bol jeho tretí návrat do Dukly Trenčín, ktorý korunoval titulom! Cena Ladislava Horského pre lodivoda majstrov sezóny bola logickým ocenením Walterovej trénerskej mágie. Vo svojej kariére viedol takmer dve desiatky majstrov sveta.