Hľadať
Denný / nočný režim
Sledujte nás
Pravda Pravda Domov MS v hokeji Výsledky výsledky

Veľké úspechy môžeme zopakovať

Za štyri roky (2000 - 2003) pozbierali kompletnú medailovú zbierku. Striebrom, zlatom a bronzom dokonale pobláznili malú krajinu v srdci Európy a spravili z nej hokejovú veľmoc. Volali ich zlatí chlapci, zlatá generácia.

25.05.2014 15:22
ZOH 2010, Slovensko - Nórsko, Šatan Foto:
Ilustračné foto
debata (1)

Partia výnimočných hráčov i ľudských osobností sa pozvoľna lúči s kariérou. V utorok po poslednom zápase Slovenska na majstrovstvách sveta v Minsku svoju nesmierne úspešnú hokejovú púť uzavrel kapitán majstrov sveta z Göteborgu a jediný majiteľ všetkých štyroch seniorských medailí zo svetových šampionátov v samostatnej histórii Slovenska Miroslav Šatan. Nájdu sa aj v budúcnosti na Slovensku hokejisti, ktorí rozjasajú zaplnené námestia? Čo treba pre to urobiť?

Sila tímového ducha

Pred štrnástimi rokmi odchádzali zverenci Jána Filca na šampionát bez veľkých slov, no s obrovským odhodlaním niečo dokázať. „Celý turnaj sme zakresľovali ako horolezeckú túru s rôznymi výškami vrcholov, ktoré potrebujeme zdolať. Tiež tam boli údolia, kde sa naberá kyslík. Zostručniť taktiku do pár slov môže pomôcť,“ zaspomínal si na prvý veľký úspech – druhé miesto na MS 2000 v Petrohrade tréner Filc.

Vrchol dosiahla partia okolo Šatana, Bondru, Višňovského, Stümpela, Pálffyho či Handzuša o dva roky, keď krátko po sklamaní na ZOH v Salt Lake City vybojovala v Göteborgu titul majstrov sveta.

Čo bolo na zlatej generácii výnimočné?

„V správnom čase sa stretla veľká skupina hráčov s talentom a skvelým ľudským potenciálom. Fungovalo všetko okolo mužstva a realizačnému tímu sa vždy podarilo vyskladať silný tím. O našich úspechoch rozhodoval tímový duch. Nech sme nastupovali proti komukoľvek, vždy sme verili vo vlastné schopnosti. Vraveli sme si, že súper nie je lepší a máme minimálne rovnakú kvalitu. Lídrami a ťahúňmi reprezentácie v najbližších rokoch by mohli byť Tatar, Jurčo či Marinčin,“ tvrdí dlhoročná opora zadných radov Ľubomír Višňovský.

Všetci hráči úspešnej generácie vyrastali ešte v Československu, hokejovo a osobnostne dozreli v zámorí. Na začiatku tohto tisícročia pôsobili v NHL takmer štyri desiatky Slovákov.

„Z NHL si priniesli dôveru vo vlastné sily a vôľu víťaziť. Vypracovali sa na špičkovú medzinárodnú úroveň. Našou výhodou bolo, že sme vždy mali z čoho vyberať. Súbežne sa formovala aj ďalšia skupina hráčov pôsobiacich v domácej súťaži. Kulminácia kvality v tých rokoch bola dôsledkom toho, čo sa pre šport robilo roky predtým,“ zdôrazňuje Filc.

zväčšiť Ján Filc. Foto: SITA
Ján Filc Ján Filc.

Kým v minulosti sa robili do hokejových tried pri vysokom počte detí výbery, v súčasnosti často neprinášajú želaný efekt ani nábory. Šport už dávno nie je na popredných priečkach záujmu. Možností, ako tráviť čas, majú mladí ľudia oveľa viac. Prím hrajú počítače, sociálne siete či herné konzoly.

„Ak chceme mať ešte niekedy k dispozícii väčšie množstvo hráčov svetovej kvality, musíme pre mladých opäť vytvoriť zodpovedajúce podmienky a prilákať chlapcov na ľad. Popri tom vytvoriť zodpovedajúce podmienky aj trénerom, ktorí sa deťom venujú. Je zrejmé, že nás pri vychovávaní hokejistov obmedzujú objektívne mantinely, ako počet obyvateľov a súčasná demografia. No musíme ovplyvniť aspoň tie faktory, ktoré môžeme,“ tvrdí Filc.

Višňovský je optimista. „Prečo by nemal niekto v budúcnosti naše úspechy zopakovať? Kto čakal, že práve my dosiahneme to, čo sa nám podarilo? Samozrejme, je to beh na dlhšie trate a bude to chvíľu trvať,“ verí.

Deťom chýba silnejšia vôľa

Niekdajší telocvikár a mládežnícky tréner Jozef Nemec apeluje na rodičov. „Keď porovnávam slovenské deti s americkými, naše sú zdravšie, štíhlejšie, silnejšie, ale číha na ne veľa nástrah a lákadiel. Deti si neraz všetko zľahčujú, sú zhýčkané – aj vinou priveľkej starostlivosti rodičov. Môj odkaz rodičom znie: Milujte ich, ale vychovávajte ich rázne, lebo len tak z nich niečo budete mať. Len v tvrdých podmienkach vyrastú silní jedinci,“ konštatuje Nemec, ktorý cepoval hokejové umenie Miroslava Šatana, Radoslava Hecla či Tibora Višňovského.

„Za mojich čias prišli decká na tréning na bicykloch, niektoré mali aj spadnutú reťaz. Dnes ich vozia rodičia na džípoch a mercedesoch. Deti vyrastajú v lepších životných podmienkach, majú láskavých rodičov, ale chýba im silná vôľa a húževnatosť, ktorá zdobila generáciu bez mobilov a tabletov,“ pridáva postreh Nemec.

Aj Pavol Bratranec, ktorý v Trenčíne vychovával budúce hviezdy Gáboríka, Cháru, Hossu či Kopeckého, vidí problém v menšej vôli detí športovať. „Hokeju škodí doba počítačov a rodičov rozdelených na milionárov a tých ostatných. Voľakedy vyrastali deti v maximálnej skromnosti. Deti sú síce také isté, ale doba je iná. Predtým trávili chlapci poobedia na ihriskách pri futbale, hokejbale či na bicykli. Mnohí si myslia, že im stačí, to čo odpracujú na tréningu, ale tak to nie je,“ naznačuje bývalý telocvikár, ktorý stále pracuje pre trenčiansku Duklu.

Mrzí ho, že na Slovensku sa dostatočne neinvestuje do mládeže. „Pri deťoch by mali byť najlepší tréneri. Chlapci z NHL vymysleli rôzne nadácie prostredníctvom ktorých sa deti dostanú k výstroji. U nás v Trenčíne je to v tomto smere celkom dobré, mladí adepti dostanú aspoň prilbu a hokejku, aby si mohli hokej vyskúšať. Často si však neskôr rodičia pohybovo zdatného dieťaťa vyberú finančne menej náročný šport,“ dodáva Bratranec.

Bývalý vynikajúci útočník Igor Liba si nemyslí, že sa deťom dnes nechce športovať.

„V našej hokejovej akadémii sa naplno ukazuje, že chcú rovnako, ako sme chceli my. Len ich k tomu treba správne viesť a pracovať s nimi. Netreba sa báť, sú to rovnaké deti, ako sme boli my. Stáva sa, že v kluboch chcú rodičia viac ako deti. Prípadne pripadá na jedného trénera príliš veľa detí, lebo kluby nemajú dosť peňazí na dostatočný počet trénerov,“ vysvetľuje košická legenda.

zväčšiť V drese Československa. Foto: ŠTARTFOTO/JÁN SÚKUP
Igor Liba V drese Československa.

Dočká sa Slovensko ďalšej zlatej generácie?

Ernest Bokroš, tréner juniorskej reprezentácie: Slovenský hokej prechádza obdobím, v ktorom dochádza ku generačnej výmene. Istý čas to potrvá. Musíme pracovať koncepčne, pripravovať pre národný tím mladých chlapcov. Aby aj v prípade, keď tak, ako tento rok, skupina hráčov nemohla reprezentovať, bolo z čoho vyberať.

Zdeno Cíger, bývalý reprezentačný útočník: Ťažko povedať. Zlatý úspech prišiel v časoch veľkej slávy slovenského hokeja. Azda sme si na takéto výsledky aj zvykli. Treba si však priznať, že hokej na Slovensku upadá a cestu späť na vrchol lemuje jedine tvrdá práca s mládežou. Verím, že máme na to, ale chvíľu to potrvá.

Miroslav Hlinka, bývalý reprezentačný útočník: Áno, ale to si ešte budeme musieť počkať. Je tu veľký generačný výpadok. Hráči, ktorí rok čo rok reprezentovali, odchádzajú do hokejového dôchodku a tí, ktorí ich majú nahradiť, nemajú potrebnú kvalitu. Ak chceme byť úspešní, musíme systematicky pracovať – ako v posledných rokoch Francúzi či Nóri. K tomu tiež nevyhnutne potrebujeme adekvátne podmienky, lepšie ekonomické zázemie i pomoc od štátu.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #Ľubomír Višňovský #Igor Liba