V rozhodujúcom piatom zápase strelil pri výhre 6:4 piaty a šiesty gól. „V kabíne vládla fantastická nálada a rovnaká bola aj atmosféra na štadióne,“ vravel spokojný slovenský reprezentant.
Z čoho pramení vaša strelecká forma?
Graduje mi v správnom čase, ale verím, že som ešte nepovedal posledné slovo. Máme pred sebou ešte dosť zápasov, kde môžem nejaké góly pridať. Vďačím za ne najmä spoluhráčom z útoku Lukášovi Nahodilovi a Tomášovi Nosekovi. Výborne sme si sadli.
Odkedy spolu hráte?
Až od začiatku play off. Počas základnej časti sme sa párkrát stretli, ale vždy len na niekoľko zápasov, keď niekto vypadol pre zranenie.
V úvode ročníka ste sa rozbiehali pomalšie…
Nemal som to ľahké. Od minulosezónneho príchodu do Pardubíc som nedostával toľko priestoru, ako som bol zvyknutý v Trenčíne. No nevzdal som sa a veril vo vlastné schopnosti. Povedal som si, že ak budem trpezlivý, šanca príde. Zlom prišiel asi v polovici sezóny, vybojoval som si pevné miesto v lepšom útoku a odvtedy je to dobré. Postupne som začal hrávať aj presilovky.
Čo vás nakoplo?
Veľmi mi pomohli reprezentačné zrazy. Zápasy s národným tímom mi vyšli, všimol si to aj tréner, dal mi šancu.
Predkolo play off proti Slavii nebolo vôbec jednoduché. Neobávali ste sa, že sa vám sezóna skončí priskoro?
Vypadnutie sme si vôbec nepripúšťali, hoci sme čakali, že séria môže byť vyrovnaná. Vraveli sme si, že sme lepší ako súper. Mohli sme rozhodnúť aj skôr… Ani posledný duel sa však nevyvíjal najlepšie, stále sme si však zdôrazňovali, že ak sa nezbláznime, nejaké góly strelíme.
Atmosféru ste prirovnali k pamätnej sérii, v ktorej Trenčín otočil proti Slovanu z 0:3 na 4:3. Čo vám ju pripomenulo?
Spomenul som si na ňu po piatom stretnutí. Bola to neskutočná séria, ľudia v Trenčíne boli úžasní, presne takí, ako v Pardubiciach. Takú výnimočnú atmosféru sme nemali v hľadisku celú sezónu. Navyše, aj v Trenčíne sa mi individuálne veľmi darilo. Strelil som možno aj rovnaký počet – šesť gólov.
Pardubice mávajú väčšinou vysoké ciele. Na čo si trúfajú v tejto sezóne?
Pardubice sú hokejové mesto a vždy sa hovorí aspoň o finále. Spočiatku sa sezóna vyvíjala celkom dobre, chvíľku sme dokonca aj viedli, ale napokon sme boli radi aj za predkolo. Teraz sme však vo štvrťfinále a ešte sme nepovedali posledné slovo.
Séria proti Třincu štartuje už dnes. Čo bude hrať významnejšiu úlohu – únava alebo herná prax, ktorú máte na rozdiel od súpera?
Na jednej strane je výhoda, že máme za sebou predkolo, ale celú sériu sme odohrali na tri päťky a dosť síl nám ubudlo. Mali sme len deň voľna. Máme štyri kvalitné päťky, uvidíme, či už budeme hrať na štyri alebo opäť na tri formácie.
Od príchodu do klubu podáva stabilné výkony brankár Július Hudáček. Aká je jeho pozícia?
Je jasná jednotka. Chytá výborne a tréneri nemajú dôvod niečo meniť. V klube sa rozhodli uprostred sezóny vymeniť brankára, čo je vždy náročný ťah, lebo je to najdôležitejší post. Ale vyšlo to. Spokojný je Julo aj vedenie.
Pomýšľate popri bojoch v play off pomaly aj na majstrovstvá sveta v Bielorusku?
Niekedy mi reprezentácia príde na myseľ, ale sústreďujem sa najmä na výkony v klube. Samozrejme, nominácia by ma potešila. Práve počas pobytu v národnom tíme nastal u mňa zlom v sezóne. Chválil ma aj tréner Vůjtek, čo mi psychicky pomohlo.