Mike Buckna, rodák z kanadského Trailu a syn robotníka z oravského Podbieľa, sa preslávil v Československu ako hokejový priekopník a neskôr tréner reprezentačného mužstva, ktoré získalo v roku 1947 titul majstra sveta a o rok neskôr striebro na ZOH. Ladislav Troják si ako prvý Slovák obliekol československý reprezentačný dres, jeho meno dnes nesie hokejová aréna v Košiciach (a nebol kanadským Slovákom, ako nepresne uvádza titulok pod fotografiou). Lenže kto bol tretí muž, o ktorom písali české noviny?
Kamarát Buckna
Steve Beda, dostavte sa vo štvrtok ráno do hotela Royal Edward v Montreale, aby sme prediskutovali váš výlet do Prahy." Päť týždňov po tom, čo dostal telegram s týmto znením, sa Beda plavil do Európy. V polovici novembra 1936 už sedel v rýchliku z Paríža do Prahy. Cestoval do krajiny svojich predkov, aby ukázal, že vie hrať hokej. S hokejkou a na korčuliach mu to išlo skutočne veľmi dobre.
Steve Beda sa narodil 11. mája 1909 v kanadskom Fort William v rodine slovenských prisťahovalcov. Otec Anton Beda pochádzal z oravskej obce Dlhá a mama Hana Lofajová z Podbieľa. Do Kanady prišli v roku 1906. Mali deväť detí.
Vo Fort William, ktoré je dnes súčasťou mesta Thunder Bay, žila početná slovenská komunita. Steve, podobne ako jeho rovesníci, rád naháňal na ulici puk. Hokej však pre neho znamenal viac než len chlapčenskú zábavu. Šikovného mladíka si po čase vyhliadol tím NHL Chicago Black Hawks, ktorý ho poslal na farmu do Eagle River v štáte Wisconsin. Neskôr pôsobil v klube Chicago Butterfingers a v ďalších mužstvách v štáte Minnesota. Až kým sa nerozhodol pre európske dobrodružstvo.
LTC Praha patril v 30. rokoch minulého storočia k najlepším hokejovým tímom v Európe, v Československu nemal konkurenciu. Beda sa mal stať v mužstve pilierom obrany (v tej dobe hralo LTC len na jednu obrannú dvojicu a dva útoky). Sotva sa stihol zorientovať, už ho čakali zápasy proti tímom Berliner SC a German Canadiens. „Keď prišiel do Prahy prvý Kanaďan, nebolo naše obecenstvo ešte také vyberavé ako dnes. Preto je pozícia kanadského Slováka dosť ťažká. Tým viac by nás tešilo, keby si získal naše srdce proti svojim krajanom a predsa Nemcom,“ privítali novú posilu pražské noviny.
Bedov príchod zaznamenala aj dobová tlač na Slovensku. A všimla si tiež, že medzi spoluhráčmi našiel rýchlo spriaznenú dušu. „Štefan Beda je menšej postavy, 165 cm vysoký. Bude hrať v mužstve LTC pravého obrancu a je výborný jazdec. Štýlom jazdy sa úplne podobá Bucknovi a robí tiež ako Buckna krátke, ale rýchle tempá. S Bucknom sa Beda neznal, ale boli hneď kamarátmi. Beda, hoci je mladý, fajčí cigare a o všetko sa zaujíma. Jeho rodičia majú vo Fort William skladište a dopravníctvo,“ napísala Slovenská politika.
Foto: ARCHÍV PATA BEDU
Pár dní po klubovej premiére v drese LTC sa z Bedu stal dokonca aj československý reprezentant – hoci len na jeden zápas. V Zurichu nastúpilo československé mužstvo (v zostave aj s Bucknom a Bedom) 29. novembra 1936 proti Švajčiarsku a pred 5000 divákmi dosiahlo remízu 1:1. O mesiac neskôr cestovali Beda s Bucknom do Švajčiarska znovu, aby bojovali s LTC o Spenglerov pohár. Vo finále však pražský tím podľahol domácemu Davosu 0:1. „Beda s Pušbauerom majú za sebou kus poctivej práce!“ pochválila obrannú dvojicu Národní politika.
Malý, ale ostrý
Hokejovú kariéru Stevea Bedu vrátane jeho pôsobenia v Československu sa podarilo Pravde zmapovať aj vďaka jeho synom. Frank, Pat a John Bedovci strostlivo opatrujú rôzne relikvie, či výstrižky z novín. „O období, ktoré strávil v Európe rozprával otec zamilovane. Kdesi mám odložený drevený krčah na pivo, v ktorom sú vyryté scenérie z Prahy a jeho meno. Niekde bude aj jeho pas. Pamätám sa, že vstupné vízum malo československú pečiatku a na výstupnom už bola svastika v kruhu na krídlach, akú používali v hitlerovskom Nemecku,“ napísal Frank Beda. Pat pridal kolekciu dobových fotografií a textov z českých novín s prosbou o preklad. V jednom z článkov sa uvádza, že Steve Beda dostal dištanc, lebo sa na ľade pobil.
Zrejme išlo o incident v zápase LTC Praha proti kanadskému Kimberley Dynamiters (2:0), o ktorom referovala 10. januára 1937 aj Slovenská politika. „Nepekne sa zachoval Beda, ktorý v tretej tretine zrazil Kanaďana Cobleho a pobil sa s ním. Obaja boli vylúčení na päť minút. Tento nepekný prípad veľmi pokazil najlepší dojem, ktorý by zostal z tohoto nádherného zápasu.“
Napriek nižšej postave bol Steve Beda ostrý chlapík. Keď LTC Praha v rámci celoštátnej československej ligy (v sezóne 1936/37 sa hral premiérový ročník) zavítal vo februári do Tatier, obranca so slovenskými koreňmi strelil gól a odsedel si aj dvojminútový trest. „Beda bol najtvrdším mužom,“ napísala Slovenská politika.
Posledná zmienka o Bedovi v dobovej československej tlači je z marca 1937. Kedy zamieril späť za oceán nie je jasné. Isté je, že na prelome 30. a 40. rokov minulého storočia ešte jazdil na korčuliach s hokejkou v ruke v amerických štátoch Michigan a Wisconsin. Hokeju sa venovali aj Steveovi bratia. John hrával v Kenore, Tony sa dostal do užšieho výberu Chicaga Black Hawks, no v NHL si nikdy nezahral, podobne ako Joe, ktorý už v šestnástich podpísal zmluvu s Torontom Maple Leafs.
Okrem hokeja mal takmer zabudnutý československý reprezentant ešte jednu veľkú vášeň – lov. Na poľovačke či rybačke trávil veľa času. Na jednej fotografii z rodinného albumu pózuje s veľkou hlavou losa. „Po vojne sa otec vrátil do Kanady, kde s pomocou môjho deda a strýkov vybudovali rybárske stredisko s piatimi chatkami, ktoré prenajímali,“ vysvetlil Frank Beda.
Steve Beda zomrel v roku 1985 v Lac du Flambeau v štáte Wisconsin. Na náhrobnom kameni je vedľa jeho mena vytesaná postavička hokejistu. „Bolo to prianie mojej matky,“ vysvetlil Frank Beda.
Starkí sa bavili po slovensky, keď nechceli, aby sme im rozumeli
V rodine Bedovcov sa rozprávalo jazykom predkov, na stole rozvoniavali slovenské jedlá, dodržiavali sa slovenské tradície. Šesťdesiatosemročný Frank Beda, syn bývalého hokejistu Stevea Bedu, si na všetko dobre pamätá.
„Od troch do jedenástich rokov som vyrastal so starými rodičmi Antonom a Annou na Heron street vo Fort William. V štvrti East End žili prevažne prisťahovalci, medzi nimi veľa Slovákov, z rôznych kútov krajiny i rôznych vierovyznaní. Väčšina boli katolíci, ale našli sa aj evanjelici, či židia. Larry Cahan býval o dva domy ďalej a ďalší hokejista Rudy Migay o štyri domy ďalej. Starkí hovorili po slovensky i po anglicky, slovensky sa bavili vtedy, keď nechceli, aby sme im rozumeli. Aj môj otec a jeho súrodenci hovorili plynulo po slovensky, vedeli trochu aj písať a čítať. Takmer každú nedeľu sme mali kapustové rolky s mäsom (halupsa) alebo zemiakové pirohy s opraženou cibuľou a kyslou smotanou, prípadne čerstvé ryby – ak sme nejaké ulovili. V iné dni bývalo bravčové mäso so zemiakmi a zeleninou a pri špeciálnych príležitostiach ako príloha červená kapusta. Ako dezert sa podávalo sladké pečivo plnené ďatlami a posypané makom alebo čerstvo napečené koláče s ovocím. Tešil som sa aj na pravý chlieb zo slovenskej pekárne,“ napísal Frank Beda.
Foto: ARCHÍV PATA BEDU
Priblížil tiež, ako vyzerali v rodine Bedovcov Vianoce. „Na stôl sa položil prázdny tanier pre chýbajúcich členov rodiny a starká predniesla modlitbu – samozrejme v slovenčine. Spomínam si ešte, že položila na lyžičku hrášok a otočila ju k prázdnemu miestu. Potom pridala nejaký veršík s menom chýbajúcej osoby.“
Počas pôsobenia v tíme Eagle River vo Wisconsine spoznal Steve Beda svoju budúcu manželku. Volala sa Agnes. „Mama mala poľský pôvod, takže po slovensky dobre rozumela. Začiatkom januára 1939 cestovali autom vyše šesťsto kilometrov do Kanady, aby otec predstavil svoju priateľku rodičom. Lenže vo Fort William ich presvedčili, aby sa hneď zobrali, keďže väčšina príbuzných ešte zostala po Vianociach v rodičovskom dome. Do USA sa vrátili až po týždeň trvajúcej svadobnej veselici, na ktorej sa vypilo veľa piva.“
V Amerike sa Beda chvíľu živil hokejom – ako rozhodca, hráč i hrajúci tréner. Neskôr sa usadil s manželkou v meste Duluth v štáte Minnesota a pracoval v prístave. Počas druhej svetovej vojny slúžil v americkom námorníctve. Potom zamieril Steve Beda do Kanady, kde s pomocou otca a strýka vybudoval rybárske stredisko s piatimi chatkami – dnes ho spravuje jeho syn Pat Beda. Okrem toho vlastnil v Lac du Flambeau (kde vo veku 76 rokov aj zomrel) bar a motel.
„Otcov brat John navštívil príbuzných na Slovensku koncom 70. rokov. Podobne aj moja teta Kit Pineauová s manželom. Spomínala, že museli mať sprievodcu-tlmočníka, ktorého podozrievali z komunistickej propagandy.“
Po párdňovej odmlke sa Frank Beda ohlásil znovu. Poslal televízne zábery zo zápasu hokejového tímu Eagle River Falcons s krátkym dovetkom: „V tomto klube hrával môj otec. Mojim snom je, aby sem raz zavítalo nejaké mužstvo zo Slovenska.“