Nie som Čech, ale Slovák, vysvetľovala hokejová legenda Chicaga

Vasko zomrel v roku 1998 na rakovinu. Kde zohnať niekoho z príbuzných? Napokon sa pošťastilo. V telefóne sa ozval hlas staršej pani menom Claudette Vasko…

Dobrý deň. Možno nevoláme správne, ale zháňame najbližších Elmera Vaska, bývalého hokejistu Chicaga.
Som vdova po Elmerovi. Ako vám môžem pomôcť?

Hľadáme športovcov slovenského pôvodu, ktorí sa preslávili v Amerike. Elmer Vasko by mohol byť jedným z nich.
A čo budem mať z rozhovoru?

Dobrý pocit. A pošleme vám noviny, kde rozhovor vyjde.
Nič viac?

Asi nie.
Hm, no dobre, tak sa pýtajte. Čo vás zaujíma?

Odkiaľ pochádzali Elmerovi predkovia?
Obaja rodičia sa narodili v Československu. Nie som si istá, kde presne, asi to nebolo ďaleko od Prahy. Určite sme sa o tom rozprávali, no už si na to nepamätám.

Hovoril váš manžel slovensky?
Áno, hovoril. S rodičmi, aj s inými ľuďmi. Netvrdím, že hovoril plynulo, ale vedel sa dohovoriť a slovensky dobre rozumel.

V Chicagu pôsobil Stan Mikita, pôvodom Slovák. S ním sa mohol baviť slovensky…
Óóó, Stan Mikita. Jeho mama a Elmerova mama sa priatelili. Bývali v rovnakom meste v Kanade, v St. Catharines. Ale poznali sa už z Československa. Elmer sa so Stanom bavil po slovensky. Pamätám si iba „nazdravie!“ (povie po slovensky a zasmeje sa)

Aj vy máte slovenských predkov?
Nie, ja som francúzska Kanaďanka.

Udržiavali v rodine Vaskovcov nejaké slovenské zvyky?
Áno. Viem, že na Veľkú noc chystali také jedlo, zmiešali vajcia a mlieko, varili to, potom zavesili v plátne a nechali odtiecť. Na konci to pripomínalo syr (hrudka). A na Vianoce robili bábovku a varili kapustu. Aj ja som varila kapustu. Svokra ma naučila pripravovať aj pirohy. Manžel, deti aj moje vnúčatá vyrastali na kapuste.

Čo robili Elmerovi rodičia?
Keď prišiel do Kanady, otec bol baník v uhoľnej bani. Neskôr, po presťahovaní sa do St. Catherines, pracoval v továrni. Mama bola kuchárka v reštaurácii.

Koľko mal manžel súrodencov?
Troch bratov. Dvaja starší, John a George, sa narodili ešte v Československu. Až potom sa ich otec vybral do Kanady, tuším v roku 1928, aby zarobil nejaké peniaze a poslal ich domov do Československa. A potom v roku 1934 napísal svojej žene list, aby sa pobalila a pricestovala aj s oboma chlapcami do Kanady, lebo Československo čoskoro ovládnu komunisti (tu sa pani Claudette netrafila do dejinných udalostí). Tak sa aj stalo. Môj manžel Elmer sa narodil už v Kanade, v mestečku Duparquet v Quebecu v roku 1935.

Žijú ešte bratia?
Dvaja starší už zomreli a najmladší ešte žije, má 68 rokov. Mimochodom, Elmerova mama zomrela vo veku 99 rokov. Prežila troch zo štyroch synov.

Chodili Vaskovci na slovenské omše?
Chodili do kostola, boli luteráni. Slovenské omše však neboli, len v angličtine.

Bol niekedy Elmer na Slovensku?
Elmer nikdy, ale svokra bola v roku 1968 navštíviť rodinu. Keď sa vrátila, vravela, že doma to vyzerá zle, všade sú vojaci a že mala strach.

Aký bol Elmer človek?
Bol to veľmi milý a nežný, žiadny hulvát. Skrátka veľký dobrák.

Chodievali ste na hokejové zápasy?
Samozrejme. Najskôr v Kanade, kde sme sa s Elmerom spoznali a v roku 1959 vzali, a potom aj v Chicagu. Tam sme sa presťahovali natrvalo v roku 1967. Dovtedy sme bývali v Kanade a počas sezóny NHL sme sa presťahovali na pár mesiacov do Chicaga.

Aká bola vtedy atmosféra na zápasoch NHL?
Fantastická. Hokej vtedy nebol taký populárny v Chicagu ako teraz, ale aj tak chodilo na štadión veľa fanúšikov a sledovať zápasy bolo veľmi vzrušujúce.

Boli ste pri tom, keď Chicago s vaším manželom v zostave vyhralo v roku 1961 Stanleyho pohár?
Nie, lebo štvrtý zápas série vyhrali v Detroite. Na zápasy vonku som nechodila, mali sme malé deti. Nefungovalo to ešte tak ako dnes.

Ale potom museli byť v Chicagu veľké oslavy…
Keď sa vrátili domov, oslavovali tri dni (smiech).

Elmer patril v tom čase k najmohutnejším hráčom na ľade. Z toho pochádza zrejme prezývka Moose – Los.
Bol najväčší. Ešte v Montreale hral jeden veľmi vysoký chlap, ale ten nebol taký ťažký ako Elmer. Môj muž zvykol žartovať, že vďaka svojej výške neprišiel počas hokejovej kariéry o žiadny zub – nikto mu na ne nedosiahol. Keď zomrel, mal všetky zuby.

Zostali vám po manželovi nejaké hokejové relikvie?
Máme ich veľa. Časť z nich si podelili moji štyria vnuci. Máme dresy, hokejky, hráčske kartičky, výstrižky z novín. Korčule, v ktorých hrával, sú vystavené v hale United Center, domácom stánku Blackhawks.

Hovoril niekedy doma o svojom pôvode?
Ó áno. Môj muž bol veľmi hrdý na svoj československý pôvod, rovnako aj naše deti a vnúčatá.

Československo sa už rozdelilo na dve samostatné krajiny…
Áno, mojej svokre i Elmerovi ľudia hovorili raz, že sú Česi a raz, že Slováci. Svokra i Elmer ich vždy opravili. Nie sme Česi, ale Slováci, vysvetľovali. Nevedela som, čo tým myslia.

Bál sa, že niekomu ublíži

Keď sa Elmer Vasko kĺzal v Chicagu po ľade ako baranidlo, mal pocit, že fanúšikovia Blackhawks na neho bučia. Lenže oni nebučali. Ich hlasy sa spojili v chorál a štadiónom sa nieslo mohutné M-o-o-s-e, M-o-o-s-e! Obrovitý hokejový obranca dostal prezývku los.

Syn slovenských emigrantov začal s hokejom v kanadskom mestečko St. Catharines spolu so svojim súputníkom Stanom Mikitom, rodákom z dedinky Sokolče. V roku 1957 Vasko prišiel do Chicaga. Prvé tri sezóny však neboli veselé. Klub nepostúpil do semifinále do play-off (v NHL hrala v tom čase iba takzvaná originálna šestka) a Vasko hral často so sebazaprením. Na ramene nosil špeciálne popruhy, ktoré zmierňovali bolesť. Až operácia ramena v roku 1959 odstránila zdravotné problémy a Vaskove výkony šli nahor. Spolu s Pierrom Piloteom vytvorili jeden z najlepších defenzívnych tandemov NHL. A v roku 1961 získalo Chicago Stanley Cup.

Vasko bol dlho najmohutnejším hráčom NHL (v roku 1965 vstúpil na scénu Peter Maholovich, bol vyšší než Vasko, ale vážil o dosť menej). Hral tvrdo, no nie hrubo. Podľa pamätníkov bol na ľade veľmi ohľaduplný. Nikdy nezneužíval svoju fyzické danosti. Bál sa, že by niekomu ublížil. Bezpečnosť druhých bola u neho na prvom mieste. Iróniou osudu bol Vasko na ľade, keď sa 13. januára 1968 v zápase Minnesota North Stars – Oakland Seals zranil útočník William Masterton, ktorý dva dni po stretnutí na následky tvrdého pádu na hlavu zomrel. Vaska to vtedy veľmi vzalo…

Dobrácku povahu hokejového obra dokumentuje aj príhoda, ktorú opísal hokejový stĺpčekár Al Cimaglia: „Počas prípravného kempu Chicaga v roku 1966 sa Moose rozhodol, že už má hokeja dosť. Po jednom z tréningov povedal vedeniu klubu, že končí. Potom zavolal môjmu otcovi (pracoval ako novinár), prišiel k nám domov, chcel sa vyrozprávať. Chvíľu som ich počúval za dverami. Moose bol dosť rozrušený. Otec ma poslal preč, nech sa idem hrať von. Mal som vtedy desať rokov. Zašiel som na ihrisko a povedal kamarátom, že u nás doma je Moose. Išli so mnou, chceli autogram. Vybehol som hore a spýtal sa otca, či Moose nemôže venovať pár kamarátom podpis. Otec sa hneval, ale Moose mávol rukou – veď sú to deti… Lenže v predsieni už čakalo asi dvadsať detí a prichádzali ďalšie. Moose najbližšiu hodinu rozdával podpisy – na hokejky, puky, fotky, čokoľvek, čo chlapci narýchlo našli. Po neplánovanej autogramiáde som sa chcel ospravedlniť, no skôr než som stihol vyriecť slovo, Moose ma predbehol a povedal, že všetko je fajn.“

Vasko vydržal bez hokeja iba rok. V roku 1967 sa NHL rozšírila zo šesť na dvanásť tímov. Jeden z nováčikov, Minnesota North Stars angažoval aj obrovitého obrancu z Chicaga. V play-off v roku 1968 sa North Stars dostali až do semifinále, no v siedmom zápase série prehrali v predĺžení so St. Louis. Druhé a definitívne lúčenie s hokejom nastalo v roku 1970.
Elmer Vasko los zomrel 30. októbra 1998. Pochovaný je v mestečku Hillside pri Chicagu.