** Pravda hľadá slovenské korene**
Väčšinu života prežili v Amerike, no robili a stále robia dobré meno Slovensku a Slovákom. Pravda hľadá zámorské športové legendy so slovenskými koreňmi. Priniesla životné príbehy hráčov amerického futbalu Charlesa Bednarika a Georgea Blandu, bejzbalistov Davea Draveckeho a Georga Shubu, hokejistov Rudyho Migaya, Elmera Vaska, Petra Backora, Bennyho Woita a Andyho Clovechoka, boxerov Johnny Riska a Steva Hamasa. Ďalším je Larry Cahan, potomok oravských prisťahovalcov v kanadskom Thunder Bay.
Do Kanady zamierili za prácou. Vavrinec Kahan z Oravského Bieleho Potoka a Katarína Lukáčiková z Nižnej. Brali sa 9. januára 1912 vo Fort William (dnes je súčasťou mesta Thunder Bay). Na sobášnom liste je uvedený vek novomanželov (on mal 22, ona 18), povolanie jedného z nich (Vavrinec pracoval ako poštový doručovateľ), či mená rodičov (Andro Kahan, Mária Palko, resp. Andro Lukáčik a Katarína Šulák).
Syn Larry sa narodil 25. decembra 1933 a na začiatku priezviska už mal písmeno C. Na spoločné detstvo s ním si zaspomínal Rudy Migay, ďalší člen slovenskej hokejovej komunity z Fort William. „Bol dobrý kamarát. Vyrastali sme na jednej ulici, chodili do slovenského kostola. Mimochodom, bol to prvý slovenský kostol v Kanade. Neskôr sme spolu hrali v Toronte,“ povedal pre Pravdu Migay.
Foto: HOCKEYLEGENDS
Larry bol v mladosti riadny výtržník a povesť drsného chlapíka ho sprevádzala počas celej hokejovej kariéry. „Môj otec ho poznal, keďže bývali v susedstve. Vravel, že Larry bol zurvalec. Raz ho videl, ako z ovocných stromov odlomil veľké konáre a skákal po nich. Čudoval sa, kde sa v tom chlapcovi berie toľko agresivity. Ako hokejový obranca však bol dobrý, otec o ňom hovoril s uznaním,“ uviedla Angela Meadyová, ktorá v Thunder Bay zmapovala osudy športovcov slovenského pôvodu.
Vo Švédsku by ťa zavreli
Jeho prvou zastávkou bol tím Fort William Hurricanes, kde začínal ako junior. Nepútal pozoronosť len hokejovým umením, ale aj výzorom a šarmom. Pod Cahanovým profilom na internetovej stránke hokejového historika Joea Pelletiera možno nájsť aj komentár anonymnej čitateľky:
„Ako tínedžerka som so spolužiačkami zo strednej nechýbala na žiadnom zápase vo Fort Willam Gardens. Povzbudzovali sme Hurricanes, ale pohľadom sme sledovali len jeho. Larry Cahan bol miláčikom všetkých dievčat. Nikdy nezabudnem, ako ma raz pozval, aby som s ním išla korčuľovať. Hoci odvtedy uplynulo veľa rokov, stále sú to pre mňa pekné spomienky.“
| Brat Henry hral hokej i vo filme |
|---|
| Hokej hral aj starší syn Kahanovcov Henry. Na rozdiel od brata to nedotiahol do NHL, ale len do – Hollywoodu. Henry Cahan sa ako študent University of California zahral vo filme Ten Gentlemen from West Point (Desať džentlmenov z West Pointu). V rokoch 1942–44 pôsobil v tíme Hollywood Wolves a sezónu odohral aj za Los Angeles Monarchs. V súčasnosti by mal 92-ročný Henry Cahan žiť v Pasadene (súčasť Los Angeles), Pravda po ňom pátra. |
Vo Fort William si Cahana vyhliadol skaut Toronta Maple Leafs Squib Walker. V prvej sezóne nazbieral dobre stavaný obranca vo farmárskom tíme Pittsburgh Hornets v AHL rekordných 179 trestných minút. „Už v mladosti som bol na ľade dosť ostrý. Myslel som si, že za takých desať rokov trochu zmäknem, no nedokázal som to. Bojoval som s najväčšími a najtvrdšími chlapíkmi v troch ligách. Možno keby som bol trochu menší, toľko by som si nedovolil. A možno som to mal v povahe,“ bilancoval Larry vo svojom profile.
V Toronte sa neuchytil. „Myslím, že ma vytiahli do prvého tímu trochu skoro. Predsa len, mal som dvadsaťjeden, bol som ešte dieťa,“ komentoval Cahan. V roku 1956 ho získali za 15-tisíc dolárov New York Rangers. „Spevní našu obranu,“ nádejal sa generálny manažér Rangers Patrick Muzz. A nemýlil sa.
Foto: HOCKEYLEGENDS
V zápase proti Bostonu 3. decembra 1961 sa Cahan pohral s tvrdým mužom Bruins Tedom Greenom. „Mohol som mu rozmlátiť hlavu o ľad, ale už som bol unavený a rozhodca po mne vrieskal, že mi udelí ďalší vysoký trest,“ komentoval udalosť. Švéd Ulf Sterner, prvý hokejista z Európy, ktorý hral v NHL, sa o svojom spoluhráčovi z New Yorku Rangers vyjadril: „Keby si hral vo Švédsku, zavreli by ťa do väzenia.“
Cahan si obliekal dres Rangers do roku 1965. Potom odišiel do Vancouvru Canuncks vo WHL, kde sa stal najlepším obrancom súťaže. Vydarená sezóna mu vyniesla návrat do NHL. V roku 1967 rozšírili súťaž o ďalších šesť účastníkov, Cahana angažoval klub Oakland Seals.
Osudná zrážka
V prvej tretine súboja medzi Oaklandom a Minnesotou North Stars došlo k momentu, ktorý vyvolal v zámorskom hokeji revolúciu. Dvojica obrancov Oaklandu Cahan a Ron Harris zastavila v súlade s pravidlami Billa Mastertona, ktorý spadol na chrbát a udrel si hlavu o ľad. Masterton v tom čase – tak ako väčšina hráčov NHL – nenosil prilbu. Prudký náraz na ľad spôsobil poškodenie mozgového kmeňa, o dva dni Masterton v nemocnici skonal. Dodnes je jediným hokejistom NHL, ktorý zomrel na následky zranenia v zápase.
Po tragédii sa v NHL zdvihla vlna odporu proti prehnanej tvrdosti v hre. Udalosť tiež zmenila v zámorí pohľad na nosenie ochrannej prilby. V spomínanom zápase ju mal z tímu Minnesoty na hlave jediný hráč – Andre Boudrias. V nasledujúcej sezóny ho klub vymenil do Chicaga.
„Prilby sa v NHL príliš netolerovali. Manažéri ich skrátka nemali radi. Kto ju nosil, musel počítať s tým, že sa ho môžu zbaviť,“ tvrdil bývalý hokejista Minnesoty a New Yorku Islanders Jean Paul Parisé. Vedenie NHL zaviedlo povinné nosenie prilby jedenásť rokov po Mastertonovej smrti. V tom čase ju už malo na hlave 70 percent hráčov.
Príbeh Billa Mastertona
Cahan sa k nešťastnej udalosti nikdy v médiách nevyjadril, Harris áno: „Trápi vás to po celý zbytok života. Nebol to zákerný zákrok ani úmysel. Aj tak je to pre mňa veľmi ťažké, lebo som pri tom bol a pre Billa sa situácia skončila tragicky. Navždy to zostane v mojej mysli,“ uviedol v jedinom rozhovore o tragédii.
Z Oaklandu zamieril Cahan do Los Angeles Kings, kde strávil tri sezóny a v roku 1970 bol štyri mesiace aj kapitánom tímu. Profesionálnu kariéru ukončil ako hráč Chicaga Cougars v roku 1974. Aj potom zostal pri hokeji ako tréner legiend Vancouvru, no živil sa ako poisťovací agent.
Zomrel 25. júna 1992 vo Fort William.
** Už nikdy, boli posledné slová Billa Mastertona**
Trofej Billa Mastertona dostáva… Meno bývalého útočníka Minnesoty North Stars znie každý rok na oceňovaní najväčších osobností NHL. William „Bill“ Masterton bol prvou obeťou profesionálneho hokeja. Zomrel na následky zranenia, ktoré utrpel v zápase NHL medzi Minnesotou a Oaklandom Seals 13. januára 1968. Ešte v tom istom roku udelili prvýkrát trofej nesúcu jeho meno. Získa ju hráč, ktorý spája svoje majstrovstvo s príkladnou oddanosťou a vernosťou hokeju.
Masterton nebol výnimočný hokejový talent. Hral na univerzite a neskôr v nižších zámorských súťažiach. Po skončení štúdia skončil s profesionálnym hokejom, s manželkou Carol si adoptovali dve deti a usadili sa v Minneapolise. S diplomom obchodného manažéra sa Masterton zamestnal v technologickej spoločnosti Honeywell a pomáhal s financovaním projektu Apollo (pristátie na Mesiaci).
Keď už sa zdalo, že sen o NHL sa nikdy nenaplní, v roku 1967 sa mu ozvali z tímu Minnesota North Stars, ktorý sa stal súčasťou rozšírenia NHL. Sezóna sa začala sľubne. Masterton strelil prvý gól v histórii klubu. Jeho štatistika sa zastavila na 38 zápasoch, 4 góloch a 8 asistenciách.
Po zrážke s dvojicou obrancov Oaklandu Larrym Cahanom a Ronom Harrisom sa Masterton ocitol vo vzduchu a dopadol prudko na ľad, pričom si udrel hlavu. Spoluhráči, ktorí k nemu rýchlo prikorčuľovali, tušili, že je zle. Tvár mal zaliatu krvou. Kým stratil vedomie, stihol povedať: Už nikdy, už nikdy… Lekári bojovali o jeho život 30 hodín. Neúspešne. Príčinou smrti bolo masívne poškodenie mozgu.
Denník Toronto Star prišiel tohto roku s verziou, že Bill Masterton utrpel už pred osudným zápasom silný otras mozgu a teda skutočnou príčinou smrti bol takzvaný „syndróm druhého nárazu“. Podľa výpovedí svedkov mal Masterton bolesti hlavy už v prípravnom kempe Minnesoty a aj spoluhráčom sa priznal, že máva často migrény. Nikdy však neabsolvoval lekársku prehliadku.
Na otázku trénerov, či je v poriadku, vždy odvetil: Cítim sa fajn.