„Som spokojný. Trvalo to síce trošku dlhšie, než sme si mysleli a urobilo sa okolo toho zbytočne väčšie haló, než bolo treba, ale som spokojný. Teším sa na ďalšie dva roky v Detroite,“ tvrdí 22-ročný krídelník. V základnej časti NHL odohral zatiaľ 99 stretnutí s bilanciou 11 gólov a 22 asistencií.
Požadovali ste od klubu dvojročnú zmluvu. Prečo?
S agentom sme sa dohodli, že to bude pre mňa výhodnejšie. V predošlej sezóne som mal problémy s chrbtom a nie som si stopercentne istý, ako to bude tento rok, hoci robím všetko pre to, aby chrbát vydržal. Tak sme sa rozhodli, že dvojročná zmluva je pre mňa istejšia. Že pôjde o jednocestný kontrakt, bolo zrejmé od začiatku.
Boli predstavy vaše a klubu o výške platu veľmi odlišné?
Je jasné, že keď sa dá, každý chce zarobiť čo najviac. Ľuďom sa zdá, že rozdiely pri rokovaniach sú drobné, ale keď si to tak zoberiete, predsa je len rozdiel, či dostanete 850-tisíc alebo 900-tisíc. Nie je to jedno, ale zase to ešte nie je veľký kontrakt, ktorý by ma mal zabezpečiť na celý život. Skôr to beriem ako medzikontrakt, z ktorého by som sa mal ešte posunúť vyššie. Aspoň verím, že sa mi to podarí.
Vlani v lete ste na žiadosť klubu trochu zosilneli. Nevyplynuli problémy s chrbtom práve z tejto zmeny?
Problémy s chrbtom majú dlhšiu históriu. Počas sezóny sa to zhoršilo až tak, že som musel absolvovať rôzne vyšetrenia. Ukázali, že mám posunuté platničky. Určite to nebolo následkom letnej prípravy. Robil som presne to, čo odo mňa v klube chceli. Teraz sme však prípravu s Danom Kičurom trochu zmenili. Namiesto sily viac pracujem na kondičke a obratnosti, s ktorou som v uplynulom ročníku nebol úplne spokojný. Navyše pre chrbát stále nemôžem robiť úplne všetko.
Pred rokom ste na ľade denno-denne pilovali streľbu. Na štatistikách – strelili ste tri góly v základnej časti a jeden v play off – sa to však príliš neodrazilo.
Pred rokom som bol každý deň na ľade a strieľal niekoľko stoviek pukov. Máte pravdu, nejako sa to neosvedčilo. Teraz chodím na ľad menej. Viac si cibrím techniku. Verím, že mi to pomôže.
Detroit vymenil trénera. Mika Babcocka strieda Jeff Blashill, ktorý vás viedol v AHL. Potešilo vás to?
Samozrejme. Pod trénerom Babcockom som mal trochu iné úlohy, než na ktoré som bol zvyknutý a príliš mi nevyhovovali. Nedostal som toľko šancí, a keď aj, musel som na ľade robiť niečo iné. Pod Blashillom to bude azda iné. Dobre ma pozná a presne vie, kedy som pre tím najviac užitočný. Pochopiteľne, nebudem hneď v pozícii ako v Grand Rapids, keďže v Detroite na to máme iných hráčov, ale bude ma využívať v iných herných situáciách než Babcock. Presne vie, aký typ hráča som.
Gratulovali ste mu po vymenovaní za hlavného trénera Red Wings?
Napísal som mu správu, že gratulujem. Je iný typ človeka ako Babcock. Netvrdím, že jeden je dobrý a druhý zlý. To nie. No Blashill mi je jednoznačne bližší. Dá sa s ním porozprávať. Hráči s ním majú dobrý vzťah. Obaja majú u zverencov rešpekt, ale Babcock je trošku iný. Svojský.
Aký cieľ si dávate pre budúci ročník?
Konkrétne ciele si nedávam. Dúfam, že sa mi budú vyhýbať zdravotné problémy a odohrám aj osemdesiat zápasov. Chrbát posilňujem tak, aby vydržal dlhú a náročnú sezónu. Čím viac bodov nazbieram, tým lepšie. Samozrejme, chcem, nech sa darí celému tímu, postúpime do play off a v ňom sa dostaneme čo najďalej.
Boli vás počas minulého ročníka pozrieť v Detroite najbližší?
Takmer stále tam so mnou niekto bol. Pred Vianocami za mnou prišli rodičia so sestrou. Frajerka tam bola asi trištvrte sezóny a prišli ma pozrieť aj niektorí kamaráti. Prenajal som si byt na dva roky, takže mi ostáva aj na najbližšiu sezónu. Už je to úplne iné, ako keď som býval v hoteli a nevedel, koľko vydržím v prvom tíme a kedy ma pošlú na farmu. Teraz je to pohodlnejšie. Aj preto ma mohli prísť pozrieť.
Kedy pôjdete do zámoria?
Koncom augusta.