Foto: Pravda, Roman Benický
Komu držíte palce vo finále – Tampe či Mariánovi Hossovi?
Organizácia Tampy sa dosť zmenila. Vlastne tam už nikoho nepoznám. Možno tam ostali len maséri. S Lightning som vyhral titul, ale Mariána dobre poznám a prajem mu, aby sa zo Stanleyho pohára tešil opäť on.
Kto je pre vás favorit?
NHL stále jedným okom sledujem. Zaujímajú ma výsledky, ako sa darí slovenským hráčom i pekné góly. Kto vyhrá, si netrúfam odhadnúť. Vďaka skúsenostiam z predošlých rokov je mierny favorit Chicago, ale čo predvádza v ofenzíve Tampa, najmä doma, je neuveriteľné. Očakávam veľmi zaujímavú sériu.
Marián Hossa nastupuje už na piate finále v kariére. Za čo tomu vďačí?
Marián je v prvom rade skromný človek a férový chlap. Počas kariéry pomohol veľa hráčom, aj mne. Aký bol voľakedy, taký ostal. Preto si ho všetci, ktorí ho poznajú, veľmi vážia. Aj preto je taký úspešný. Jeho výhodou je, že presne vie, čo mužstvo potrebuje, aby sa dostalo v play off ďaleko.
Všimli ste si, že hrdina Tampy spred desiatich rokov Brad Richards hrá teraz za Chicago?
Ani nie (so smiechom). Iste to bude pre neho zaujímavé – vrátiť sa na finále do Tampy. Pamätám si, že sa mu vtedy v play off veľmi darilo. Sme rovnaký ročník aj spolu s Lecavalierom a Afanasenkovom. Lightning vtedy mali mladý tím s niekoľkými veľmi skúsenými hráčmi – možno trochu porovnateľný so súčasným Chicagom. Vyhrávali sme veľa zápasov, boli sme prví v konferencii po základnej časti. Všetko klapalo a v play off sme na to vynikajúco nadviazali.
Zostali ste s bývalými spoluhráčmi v kontakte?
Už to bolo dosť dávno, takže veľmi nie. Vlani bola v Tampe stretávka po desiatich rokoch od zisku Stanleyho pohára, no nemohol som prísť. V Európe sa práve hralo play off. Nedalo sa s tým nič robiť.
Vo víťaznom play off ste spočiatku nehrávali. Ako ste to prežívali?
Mali sme viac útočníkov a v prvých dvoch kolách dostal prednosť skúsenejší hráč. V konferenčnom finále s Philadelphiou, ktorá hrala silový hokej, ma tréner vytiahol – a už som ostal v zostave. Moja rola nebola veľká, hrával som pár striedaní za tretinu. No mal som z nej radosť. Vždy som zo seba odovzdal všetko a užíval som si každý pobyt na ľade.
Pamätáte si posledný zápas?
Siedmy duel sme doma vyhrali dva jedna. Dlho sme viedli o dva góly. Calgary znížilo desať minút pred koncom a zvyšok zápasu už plynul veľmi pomaly. Boli to krušné chvíle. Našťastie to chalani ubránili. Ešte v prvej tretine som mal možnosť dať aj gól. Boli sme v situácii dvoch proti jednému. Rozhodol som sa pre prihrávku, no potom mi všetci hovorili, že som mal strieľať.
Pamätáte si na okamih, keď ste dvihli nad hlavu vytúženú trofej?
Boli to obrovské emócie. Krásne pocity. Vtedy som bol mladý a asi som si to nevážil tak, ako keby mi to vyšlo neskôr. Mladý hráč má pocit, že o pohár bude bojovať každý rok, ale dostať sa do finále bolo vždy veľmi ťažké. Musíte mať kus šťastia a byť v správnom tíme, ktorému všetko klapne. V lete doma v Liptovskom Mikuláši to bola so vzácnou trofejou poriadna hektika. Deň sme mali rozplánovaný na každú sekundu, museli sme stihnúť veľmi veľa. Bol som rád, keď som si konečne ľahol do postele a pozeral sa pohár. Ráno odišiel preč a mal som pokoj (smiech). Užil som si to. Najmä som ho chcel ukázať čo najviac ľuďom – dúfam, že si to cenili.
Po titule a následnej výluke ste v NHL odohrali už len jednu sezónu. Nikdy ste neľutovali návrat do Európy?
Nie. Po výluke sa zaviedli nové pravidlá vrátane platového stropu. Hráči zo štvrtých útokov prichádzali o miesta. Už dva roky predtým som mal jednocestnú zmluvu, no zrazu mi všetci – záujem bol z viacerých klubov – ponúkali len dvojcestný kontrakt. Taký som nechcel, preto som šiel do Európy. Po rokoch vo štvrtej päťke som chcel konečne hrať viac. Som vďačný za všetko, čo som v kariére dokázal. Užíval som si pôsobenie vo Švédsku, Rusku aj teraz v Česku.
Načítavajú sa športové výsledky...