„Príbeh, o ktorom ľudia ako Hossa nepotrebujú hovoriť,“ pripomenul David Haugh z periodika Chicago Tribune. Dva dni pred Vianocami 2012 útočník Blackhawks zastavil pred domom MacNeillovcov na obrovskú radosť 10-ročného Rossa, bojujúceho s nádorom na mozgu, i jeho staršej sestry Rachel.
„Očakávate, že nakukne na zdvorilostných dvadsať minút. Máte pripravené pero, aby mohol rozdať autogramy, podpísať sa na dres a hokejku vášho dieťaťa a celá vďačná oceníte jeho návštevu. Lenže prejdú dve hodiny a vy vôbec nemáte pocit, že by ho to, že prišiel, nejako obťažovalo. On skutočne chcel stráviť čas s vašimi potomkami. Keď dieťa bojuje o život, naplní vás šťastím, že aspoň na chvíľu môžete sledovať jeho radosť. Marián venoval výnimočný dar človeku, ktorý si to podľa mňa zaslúžil. Preto vždy, keď ho vidím, slzy sa mi tlačia do očí,“ priznala Kim MacNeillová.
Keď malý Ross neskôr prehral nerovný boj so zákernou chorobou, Hossa nechýbal v zástupe kondolujúcich, aby Kim aj jej manželovi vyslovil sústrasť. Pre zdrvenú matku bolo hokejistovo gesto také pôsobivé ako meno R-O-S-S na hokejke, s ktorou dal svoj prvý gól v semifinále play-off Západnej konferencie proti Detroitu 2012/2013.
„Nesebeckosť a pokora je to, čo Mariána robí výnimočným človekom,“ len potvrdila Kim, čo je v hokejovom svete už roky známe.