Po minulej sezóne však neskrýval sklamanie. „Cítil som sa ukrivdený, lebo tréneri urobili niečo, s čím som nepočítal,“ povedal slovenský brankár Montrealu Canadiens Peter Budaj (31) v súvislosti s jeho nenasadzovaním v play off.
Máte na Slovensku obľúbené miesto, kam sa rád vraciate?
Veľmi rád chodím do starorodičovského domu pri Veľkom Krtíši. Prázdninoval som tam ako dieťa a pamätám si ešte na prastarú mamu. Sú to krásne spomienky a vždy je príjemné sa tam vrátiť.
V mladosti ste sa po tréningoch často ponáhľali s husľami pod pazuchou do hudobnej školy. Zahráte si na nich ešte?
Rád počúvam klasickú hudbu, ale na husliach som už nehral asi šesť rokov. Mrzí ma to. V tomto alebo budúcom roku to chcem zmeniť. Čím som starší, uvedomujem si, že podobné veci sú dobré pre rozvoj osobnosti. Musím si už len nájsť čas a prekonať pohodlnosť.
Zdedil váš štvorročný synček Peter skôr hokejové alebo umelecké gény?
Je to zdravý a aktívny chlapec. Som rád, že nie je typ, čo sedí doma. Baví ho futbal, tenis či bejzbal. Je mi jedno, čo si napokon vyberie. Verím, že bude mať k športu rovnaký vzťah ako ja. Môže ho to mnohým veciam naučiť – ako tvrdo pracovať, zlepšovať sa, dostať sa cez ťažkosti či prehry.
Vráťme sa k minulej sezóne. Ako hodnotíte základnú časť, v ktorej ste odchytali 24 zápasov?
V základnej časti som sa cítil výborne. Mojím cieľom bolo odchytať okolo 20–22 zápasov, čo sa mi podarilo. Príležitosť som dostal aj proti ťažším súperom.
Prekvapilo vás, že po zranení tímovej jednotky Careyho Pricea sa do bránky v play off dostal mladík Dustin Tokarski?
Samozrejme! Nebolo to príjemné. Celú sezónu som Careymu kryl chrbát a vo vyraďovacej fáze – keď sa „lámal chlieb“ – som nedostal ani raz šancu ukázať, čo je vo mne. To ma hnevalo. Cítil som sa ukrivdený, lebo urobili niečo, s čím som nepočítal.
Spoluhráči z Montrealu však vyzdvihli, že ste sa aj v takýchto chvíľach zachovali profesionálne…
Keď človek hrá tímový šport, musí dať niekedy bokom vlastné ambície. Bolo to rozhodnutie trénerov a ako hráč som s tým nemohol nič robiť. Akurát len to, ako sa k tomu postavím.
Šesť sezón ste odchytali za Colorado Avalanche, tretí rok máte za sebou v Montreale. Ako ľudia berú hokej v oboch mestách?
Na to, že je Colorado americké mesto, ľudia hokej vnímali na slušnej úrovni. Montreal je však mekka tohto športu. Ľudia žijú a dýchajú hokejom každú sekundu. Pre všetkých hráčov je úžasné hrať v hale Bell Centre, kde nás ženie vpred vyše dvadsaťtisíc ľudí.
V Canadiens pôsobil v minulosti aj slovenský brankár Jaroslav Halák. V klube však dostal pred ním prednosť Carey Price. Rozhodlo, že je Kanaďan?
Vtedy mali dvoch vyrovnaných brankárov a vedenie si ponechalo Careyho, hoci Jaro chytal vynikajúco a dostal tím až do finále konferencie. Nemyslím si, že za tým bola politika. V súčasnosti patrí Price medzi troch najlepších brankárov na svete, čo potvrdil aj na olympiáde ziskom zlata.
V Colorade ste boli jednotkou, v Montreale ste dvojkou. Je lepšie byť prvým brankárom v slabšom mužstve alebo náhradníkom v tíme bojujúcom o Stanleyho pohár?
Každý brankár chce byť jednotkou. Osobne by som bol radšej prvým gólmanom v mužstve s menšou šancou na zisk titulu ako dvojkou, hoci aj v kvalitnejšom tíme.
Vezinovu trofej pre najlepšieho brankára minulej sezóny získal Fín Tuukka Rask z Bostonu. Zaslúžene?
Tuukka už pár rokov patrí medzi top brankárov. Minulú sezónu chytal spoľahlivo a mal výborné štatistiky. Najlepší brankár je podľa mňa ten, bez ktorého sa mužstvo nedostane tak ďaleko ako s ním.
Minulú sezónu ste v zápase s Pittsburghom vyzvali na pästný súboj brankára Fleuryho. Čo vás vtedy nahnevalo?
Prehrávali sme 1:5, nedarilo sa nám a k tomu prirátajme silné emócie. Som napokon rád, že nás rozhodcovia k ničomu nepustili. Mohli sme sa ľahko zraniť. Raz v živote som sa na ľade pobil – počas pôsobenia na farme.
Chcete naďalej ostať v NHL? Nerozmýšľate nad pôsobením v Európe?
Mám ešte rok zmluvu s Montrealom. Ako malý chlapec som chcel vždy chytávať za morom a kanadsko-americká súťaž bude pre mňa vždy prioritou. Ak už nebude o mňa záujem, nevylučujem aj pôsobenie v KHL alebo v inej európskej súťaži.
Na brankárskej maske máte animovanú postavičku zo seriálu Simpsonovci – Neda Flandersa. Čo vás inšpirovalo?
Z pôsobenia v Colorade som mal radosť a vždy som sa usmieval – ráno i večer. Vtedajší kustód ma začal prezývať Ned – podľa animovanej postavy. Keďže som aj veriaci človek, rovnako ako Ned, rozhodol som sa pre tento obrázok, hoci som Simpsonovcov vlastne nikdy nevidel.
Máte pred zápasom zaužívané rituály?
Nenazval by som to rituál, skôr rutina – čo si dám pred zápasom na jedenie, kedy si dám oddych alebo ako sa rozcvičujem. Športovci bývajú často poverčiví, ale myslím si, že človeku to môže viac ublížiť ako pomôcť.
Koho považujete za najnepríjemnejšieho útočníka v profilige?
Každé mužstvo má dvoch-troch úžasných zakončovateľov. Najlepším je Pavol Daciuk. Je nevyspytateľný, má výborné ruky i myslenie.
Ako trávite letné dni?
Mám za sebou krátku dovolenku v Banskej Bystrici. Dva týždňe som bol u rodičov, už som však naspäť v Amerike. Aktuálne som začal aj letnú prípravu na suchu a začiatkom augusta chcem vykorčuľovať na ľad.