„V tejto dvojici je Demitra tanečníkom na ľade a Tkachuk hrá na piano,“ písali o nich zámorské noviny. „Keď potreboval pomôcť, bol som vždy na blízku a rovnako to platilo aj naopak,“ zaspomínala si v rozhovore pre Pravdu na Pavla Demitru americká hokejová legenda.
Ako si spomínate na Pavla Demitru?
Bol skvelý chlapík a priateľ. Ako malému chlapcovi by mi ani vo sne nenapadlo, že jedným z mojich najbližších priateľov bude niekto zo Slovenska. Hokej mi dal príležitosť stretnúť tak úžasného človeka.
Hrali ste spolu štyri sezóny…
Ani neviem presne, koľko to bolo, ale viem, že dlho. Za ten čas sme sa zohrali nielen na ľade, ale aj mimo neho. Stali sa z nás priatelia.
Nastupovali ste spolu v jednom útoku od vášho príchodu do St. Louis?
Vlastne aj áno. Teda, keď som prišiel do tímu bol Pav zranený, no od chvíle, keď sa na ľad vrátil, hrali sme v jednom útoku. Takto to vydržalo niekoľko rokov.
Čo bola jeho najsilnejšia stránka?
Jeho schopnosť prihrať spoluhráčovi puk do šance v momente, keď to nikto nečakal. To bol jeho dar. Pavol mal však dar nielen rozdávať famózne prihrávky, ale vedel aj pohotovo zakončiť. Vždy, keď bol na ľade, hrozilo súperovmu brankárovi nebezpečenstvo.
Boli ste si blízki?
Veľmi, veľmi blízki! Za tie roky sme si na seba zvykli. Keď potreboval pomôcť, bol som vždy nablízku a rovnako to platilo aj naopak. V rámci mojej výmeny do St. Louis prišiel Demo o slovenských kamarátov Michala Handzuša a Ladislava Nagya. Najskôr bol z toho sklamaný, no časom, keď sme sa spoznali, zblížili sme sa – na ľade i mimo neho. Fungovala medzi nami vzácna chémia. Brali sme jeden druhého ako brata. Paľo poznal moje deti, chodili sme spolu na bejzbal… Aj po jeho prestupe sme zostali v kontakte.
Foto: TASR
Paľo rád spomínal aj na váš svadobný dar…
My sme si dávali veľa darčekov a zažili sme spolu veľa zábavy.
Pamätáte si ešte, aký to bol darček?
Už ani nie, ale určite to bolo niečo pekné (s úsmevom).
Vymysleli ste mu prezývku „Cookie monster“. Prečo?
Kanadské body sme volali „cookies“ (koláčiky), a keďže Paľo ich zbieral ako na bežiacom páse, tak som ho nazval „Cookie monster“ (smiech). Potom sme sa v kabíne podpichovali. Tak poďme, Cookie monster, vravel som mu. On mi zasa vymyslel prezývku Big Head (Veľká hlava).
Ako ste vnímali Demitrov odchod do Los Angeles?
Tak, že som prišiel o dobrého kamaráta. Taký je však hokejový biznis, navyše v tom čase to bolo v St. Louis ťažké, hlavne čo sa týka platového stropu. Pav bol hviezda, mohol si nárokovať na veľké peniaze. V St. Louis mu ich však nedali, v Los Angeles áno, a tak odišiel. Tak to chodí. Bolo mi to však veľmi ľúto.
Aké to bolo, keď ste nastupovali proti nemu v zápasoch reprezentácie?
Paľo bol slovenský národný hokejový hrdina. Ikona. Hrať proti nemu nebolo ľahké, no bral som to profesionálne. Stretli sme dvakrát na Svetovom pohári a aj na olympijskom turnaji.
Ako ste sa dozvedeli o leteckej katastrofe?
Zobudil som sa a telefón mi stále vyzváňal, navyše som si našiel neuveriteľne veľa esemesiek. Hneď som vedel, že sa stalo niečo vážne. Keď som sa dozvedel o páde lietadla, stratil som reč. Nemohol som a nechcel tomu uveriť. Moje srdce zaplavil obrovský smútok. Aj keď sa toto nešťastie stalo na druhom konci sveta, naozaj sa ma to zasiahlo a stále ma to veľmi bolí. V tom lietadle zahynulo množstvo skvelých ľudí.
Prídete na Slovensko na pohreb?
Pokiaľ viem, pohreb bude súkromný v kruhu rodiny, takže neprídem. Navyše mám povinnosti ako tréner mládežníckeho tímu v St. Louis. Hovoril som však s Majkou Demitrovou, mali sme dlhý rozhovor. Držím jej aj jej deťom palce, aby to zvládli!