Nebol som prvý Slovák v NHL. Švagor hral skôr. A získal Stanley Cup!

Stále si pamätáte veľa zo slovenčiny.
Bola to moja prvá reč. Ako ste ma našli?

Hľadáme známych športovcov so slovenským pôvodom, ktorí pôsobili v Severnej Amerike. Bejzbalistov, hráčov amerického futbalu…
Aj bejzbalistov? Ktorých?

Dave Dravecky, teraz sme v kontakte s Georgeom Shubom.
Shotgun Shuba?

Áno, poznáte ho?
Osobne nie, ale čítal som o ňom knihu. Milujem bejzbal. Ešte donedávna hral v Major League Baseball jeden Slovák. Počkajte, počkajte, ako sa len volal… Oršulak. Môžete si to overiť. Hral za viacero tímov.

Skúsime ho nájsť. Odkiaľ odišli za oceán vaši rodičia?
Všetci z Oravy. Nádherný kraj. Môj otec pochádzal z dediny Podbiel, mama z Dlhej a rodičia mojej manželky zasa z dedinky Babín.

Čím sa v Kanade živili?
Otec pracoval ako inžinier, obsluhoval veľké kotly. Mal aj sezónny džob. Keď v lete prichádzali do prístavu veľké nákladné lode, pomáhal s tovarom. Mama pracovala v hoteli, ale iba do svadby, potom zostala doma.

Chodili ste v Kanade do slovenskej školy?
Staršie sestry ešte chodili, ale potom ju zrušili.

Rudolph Migay Rudolph Migay v slovenskom kostole v Thunder Bay pri oslavách storočnice svätostánku.

Koľko ste mali súrodencov?
Šesť sestier. Dve mladšie a štyri staršie. Mal som aj jedného brata. Narodil sa v roku 1918, ale krátko potom vypukla nejaká veľká epidémia chrípky a deväťmesačný zomrel.

Ako si spomínate na detstvo?
Bolo veľmi pekné. Nesťažujem sa ani na život. Bol som zdravý, hral som bejzbal a hokej – štrnásť rokov profesionálne, sedem rokov som koučoval a tridsaťštyri rokov som pracoval ako hokejový skaut.

Boli v Thunder Bay aj slovenské omše?
Dokonca tu postavili prvý slovenský kostol na území Kanady. Minulý rok oslavoval storočnicu. Ja i manželka sme chodievali na omše pravidelne. Kostol má ešte stále prívlastok slovenský, ale už tam neslúži ani slovenský kňaz. Slovákov zostalo v meste málo, už len pár rodín. Starí ľudia umierajú, mladí vyštudovali a odsťahovali sa.

Udržujete si stále slovenské zvyky? Ako vyzerajú u vás Vianoce?
Vianoce slávime na Štedrý večer. Máme slovenské jedlá, údenú rybu, (vymenúva po slovensky) holúbky, pirohy, koláč. Každý miluje koláč.

Navštívili ste niekedy Slovensko?
Veľakrát. Naposledy pred dvoma rokmi. Bol som na Slovensku s dcérou, strávili sme tam dva týždne. V roku 1988 sme sa vybrali na cestu celá rodina, navštívili sme príbuzných a zašli na miesta, odkiaľ pochádzali naši predkovia.

Ako ste začínali s hokejom?
Na ulici, na prírodnom ľade, keď v decembri zamrzli jazerá. Keď som v Toronte navštevoval strednú školu, St. Michaels College, hrali sme v Ontárijskej juniorskej lige. Za sezónu sme odohrali štrnásť zápasov, maximálne dvadsať. Teraz nastúpia chlapci na sedemdesiat-osemdesia zápasov. Lenže vtedy boli v celom meste tri-štyri hokejové ihriská, teraz sú ich stovky.

Spomínali ste aj bejzbal.
Hral som na dobrej úrovni, dokonca som mohol ísť hrať do USA, lenže už som bol blízko dohody s Torontom Maple Leafs, takže som zostal verný hokeju.

S vašimi mierami – 168 centimetrov a 68 kilogramov – ste to asi nemali v NHL jednoduché. Pociťovali ste útlu postavu ako hendikep?
Vôbec nie. V tých časoch ešte nehralo v lige veľa mohutných hokejistov, takže som nebol pre NHL až taký nízky. Ak ste šikovný hráč, dobre korčuľujete, rýchlo rozohrávate, tak na výške nezáleží.

Ako sa vtedy v NHL cestovalo?
V lige súperilo iba šesť mužstiev. Montreal, Toronto, Chicago, Boston, Detroit a New York Rangers. Na zápasy sme cestovali vlakom. Väčšinou v noci, v spacích vozňoch. Cez deň sme lehátka poskladali a potom sme sedeli, debatovali a hrali karty. Najdlhšie nám trvala cesta do Bostonu, ale najväčšia štreka bola z Montrealu do Chicaga. Spomínam si tiež, že v niektorých mestách sa nehralo v nedeľu. Napríklad v Pittsburghu, kde som hral na farme Toronta.

Utrpeli ste počas kariéry nejaké zranenia?
Dvakrát som mal zranené koleno. V oboch prípadoch sa mi to stalo v Chicagu.

Rudolph Migay Rudolph Migay so svojím švagorom Petem Backorom (vľavo).

Trafili vás pukom?
Nie, nie, neustál som zrážku so súperom.

Keď vezmeme do úvahy váš pôvod, tak ste možno boli prvý Slovák v NHL…
To veru nie. Ešte predomnou hral v NHL môj švagor.

Švagor?
Áno, volal sa Peter Bačkor. Tu v Amerike bol známy pod menom Pete Backor. Odohral za Toronto Maple Leafs jedinú sezónu – 1944/45, ale získal Stanley Cup!

Tiež bol pôvodom Slovák?
Samozrejme, pochádzal odtiaľto z Fort William. Aby bolo jasné, Fort William a Port Arthur sa v roku 1970 zlúčili a vytvorili terajšie mesto Thunder Bay.

Pre ktorý klub ste pracovali ako skaut?
Pre Buffalo Sabres a Pittsburgh Penguins. Štyri roky som pracoval aj pre centrálny skauting NHL. Tvorí ho skupina ľudí, ktorí hľadajú a sledujú hokejové talenty po celom svete.

Sledovali ste aj nejakých slovenských hráčov?
V roku 1978 som bol na juniorských majstrovstvách sveta vo Zvolene a Banskej Bystrici. V sedemdesiatych rokoch som si bol pozrieť zápasy československej ligy. Na Slovensku som navštívil Košice a Trenčín. Tam bol vtedy silný armádny klub, kde sa sústredili najlepší hráči. Aj v Čechách bol taký, ale na mesto si už nespomínam.

V Čechách to bola Dukla Jihlava.
Jihlava, správne.

V 70. rokoch však hokejisti z Československa nemohli zamieriť do NHL. Aký zmysel malo pre vás hľadať v krajine šikovných hráčov?
Legálne nemohli odísť, ale mohli emigrovať ako bratia Šťastní alebo Nedomanský. Proti tomu som hral.

Kedy?
V roku 1960 alebo 1961. Pamätám si, že sme hrali v Brne proti juniorskému tímu Československa, za ktorý nastúpil aj Nedomanský. Hralo sa na nezastrešenom štadióne. Po prvej tretine začalo výdatne pršať, takže zvyšné dve tretiny sa takmer nedalo hrať. Na ľade bolo veľa vody.

S akým tímom ste sa dostali do Československa?
S mužstvom Thunder Bay som bol na turné v Európe. V roku 1960 som ukončil kariéru, no potom som sa ešte k hokeju vrátil. Hrali sme v Európe tuším dvanásť zápasov, dva v Berlíne, nejaký vo Švédsku a sedem zápasov v Československu, z toho jeden na Slovensku v Bratislave.

Proti komu ste nastúpili v Bratislave?
Proti reprezentácii Československa. Prehrali sme 1:2, v Prahe 1:7. Predstavte si, pred desiatimi rokmi bola dcéra s kanadským univerzitným výberom lyžovať v Poprade. Po pretekoch mali večierok, kde si jeden novinár všimol, že sa volá Migay. Bol aj na tom zápase v Bratislave v roku 1961 a pamätal si meno Migay, tak sa dcéry pýtal, že či sú príbuzní. A ona mu vraví – to je môj otec.

Sledujete stále NHL?
Samozrejme, veď som štyridsať rokov v hokeji aktívne pôsobil.

Poznáte aj nejakých súčaných slovenských hokejistov?
Bavil som sa chvíľku so Zdenom Chárom, keď ho vybrali na drafte. Pozerám na neho a hovorím mu, ty si sem prišiel hrať basketbal? A on že nie – hokej. Teraz patrí k najlepším obrancom ligy.

Kto získa na konci sezóny Stanley Cup?
Že kto ho vyhrá? Cha Cha. Viete ako sa hovorí. (prejde na chvíľu z angličtiny do slovenčiny). Spýtajte sa cigánky. Tá pozná budúcnosť.