To sú hlavné dôvody, prečo sa slovenskí hokejisti na majstrovstvách sveta v Petrohrade neprebojovali do vytúženého štvrťfinále. Neúčasť v play off všetkých mrzí a považuje sa za neúspech.
To platí. Slovenský výber mal aj teraz potenciál na najlepšiu osmičku a postup bol v jeho silách. Dostal i druhú šancu a bojoval oň v poslednom súboji s USA. Nakoniec ho od naplnenia cieľa delil jediný gól. Či si postup aj zaslúžil, je však už iná otázka.
Tím nemal lídra rangu Šatana
Umiestnenia za prvou osmičkou sa stávajú pre Slovensko už nemilou tradíciou. Deviatu priečku obsadili hokejisti po tretí raz za sebou a do play off sa neprebojovali sedemkrát za ostatných deväť rokov. Keď sa k tomu pripočíta zbabraná olympiáda v Soči, Slováci majú za sebou štyri veľké turnaje bez účasti vo štvrťfinále.
Medzi vystúpením zverencov Zdena Cígera v Petrohrade a ich predchodcov pod vedením Vladimíra Vůjteka v Ostrave 2015 nachádzame veľa paralel. V oboch prípadoch tímu chýbal rodený líder rangu Miroslava Šatana, Zdena Cháru, Michala Handzuša či Pavla Demitru.
Vlani strácala partia okolo kapitána Tomáša Kopeckého body oproti plánu už od prvého zápasu – po jednom s Dánmi aj Bielorusmi a po výhre nad Slovinskom všetky tri s Nórskom. Vo zvyšných súbojoch s favoritmi ukázala veľké srdce, bojovnosť i zvýšenú kvalitu, no na postup to nestačilo. Bielorusi šli do play off zaslúžene.
Teraz bola situácia podobná a zároveň úplne iná. Andrej Sekera a spol. zvládli nepríjemný súboj s Maďarmi a nedali šancu Francúzom. Zdalo sa, že všetko pôjde ako po masle. No Nemci, ktorí predtým nestačili na Francúzov, Slovákov neponúkli žiaden nárok pomýšľať na víťazstvo. Potom zbabrala Cígerova družina súboj s Bielorusmi a proti kvalitou nabitým Kanaďanom a Fínom si ani nepípla. S Američanmi odohrala dobrý zápas, ale šťastena sa im postavila chrbtom – iste aj pre nepresvedčivé dovtedajšie výkony.
O impotentných presilovkách a slabučkej koncovke hovorili hráči aj tréneri už od tretieho zápasu. No obrat k lepšiemu neprišiel. Mužstvu chýbal rodený kanonier, v kľúčových momentoch viac sebavedomia, občas invencie a inokedy zase jednoduchej priamočiarosti, akou sa prezentujú Kanaďania i ostatní ašpiranti na medaily.
Slováci hľadajú strelca
Spoluhráči plne nevyužili potenciál Martina Réwaya, on zasa svoju tvorivosť – a potom sa herne trápil. Až príliš. V úvode ťahal bodmi mužstvo Tomáš Jurčo, ale od zápasu s Bielorusmi sa začal vytrácať. Stále patril k tým lepším zjavom, bol aktívny, no už bez efektu. Libor Hudáček bol všade, no rozhodujúce šance nepremenil a pomaličky strácal sebavedomie v koncovke. Nemal kto strieľať góly. Snažili sa o to obrancovia, zaznamenali šesť z celkových pätnástich. Sekera zo seba vydal, čo v ňom bolo a potvrdil, že z neho raz môže byť dôstojný nástupca niekdajších lídrov. Potrebuje spraviť ešte jeden krok, preniesť svoje odhodlanie a nadšenie na všetkých spoluhráčov bez výnimky.
Hrubé chyby robili hráči, no nevyhol sa im ani realizačný tím. Komunikácia s hokejistami zo zámoria počas prípravy nebola ideálna, hoci Cíger aj generálny manažér Róbert Švehla majú sami bohaté skúsenosti z pôsobenia v NHL. Kouč, ktorý sa v poslednom období vytratil z vrcholového hokeja a venoval sa najmä deťom, sa tiež dopustil nesprávnych rozhodnutí a sám o nich vie najlepšie.
Mohol dopriať väčší priestor mladíkom Petrovi Cehlárikovi či Christiánovi Jarošovi a sňať priveľkú zodpovednosť z pliec Bakoša, ktorý sa v prvom útoku nevedel nájsť. Rozhodnúť sa však musel sám a za rozhodnutia aj nesie zodpovednosť. Málokto by s ním menil, hoci pri počítači či televízore vie každý rýchlo nájsť lepšie riešenie.
Čaká sa na zblíženie
Cíger priznal, že mužstvo i on sám boli pod príliš veľkým mediálnym i fanúšikovským tlakom a šampionát si tak príliš neužili. Najmä mladí hráči si až príliš pripúšťajú názory anonymov z davu v rôznych diskusiách a adresných odkazov na sociálnych sieťach, ktoré ich zrážajú psychicky dole.
Pod až prehnane negatívne názory sa určite podpísala negatívna atmosféra v hokejovom dianí na Slovensku. Aj tento príklad ukazuje potrebu čo najrýchlejšie spojiť alebo aspoň zblížiť „nemečkovcov“ a „lintnerovcov“ a spoločne posúvať slovenský hokej vyššie. Aby sa nestalo, že o pár rokov pôjdu hráči na šampionát bez akéhokoľvek záujmu verejnosti. Nie preto, že by im všetci verili a bezbreho fandili, ale preto, že ľudia stratia záujem o hokej a máj na Slovensku príde o svoj tradičný šampionátový ošiaľ.