Je najeurópskejšie zo všetkých ruských miest, prekvapí skvostnou architektúrou, bohatstvom, sebavedomím aj hrdosťou obyvateľov. Petrohrad miluje šport, ale aj kultúru. Je to mesto, ktoré utváralo nielen dejiny Ruska, ale aj sveta. Prechádzka po ňom pridá nezabudnuteľný zážitok k tým, ktoré poskytnú vzrušujúce zápasy najlepších hokejových tímov o titul majstra sveta.
Ruské okno do Európy
Petrohrad zvyknú nazývať Benátkami severu. Sankt Peterburg, v časoch sovietskej vlády Leningrad, sa severskými Benátkami nestal náhodou. Jeho zakladateľ Peter I. prešiel inkognito celú západnú Európu, nasával technický pokrok a kochal sa talianskou, ale aj holandskou, francúzskou či belgickou architektúrou. A keď mu víťazstvo nad Švédmi umožnilo posunúť ruskú ríšu až k Baltickému moru, rozhodol sa v ústí rieky Nevy, vytekajúcej z Ladožského jazera a vlievajúcej sa do Baltického mora, postaviť pevnosť.
Vkročme do Petropavlovskej pevnosti, ktorá sa roky využívala ako väzenie. Doteraz v nej stojí domček, z ktorého dva metre vysoký cár Peter I. so železnou vôľou riadil šesť rokov výstavbu najskôr pevnosti a potom aj mesta. Jednoduchý drevený zrub neskôr cárovná Katarína Veľká (nedávno sme mohli sledovať jej osud na Dvojke), pre ochranu „obalila“ murovaným domom. Vnútrajšok je však autentický. Skromná kuchyňa, spálňa, predsieň. Panoráma Petrohradu je z Petropavlovskej pevnosti najkrajšia.
Tento text je súčasťouprílohy denníka Pravda k MS 2016
Sen o Benátkach sa cárovi Petrovi splnil aj vďaka vedomostiam, ktoré nasal koncom 17. storočia v západoeurópskych krajinách. V delte rieky Nevy, ústiacej do Baltického mora, kde sa rozhodol postaviť mesto, boli rozsiahle močariská. Cár sa so skupinou odborníkov rozhodol vodu z pozemkov odviesť do mora kanálmi, na brehoch ktorých neskôr vyrástli paláce, jeden krajší ako druhý. „Dvorce“ ruskej šľachty nevyrastajú z vody ako v samotných Benátkach, ale z pevného podložia.
Od začiatku výstavby platila zásada, že budovy nesmú mať viac ako päť podlaží. Jednak pre močaristú pôdu, ale aj preto, že mesto sa rozprestiera na rovine. Niektoré z nich stoja na pilótoch, zasadených do močaristej pôdy, ako to videl pri svojich potulkách v európskych prímorských krajinách. Cár priniesol do Ruska nielen najnovšie poznatky vedy a techniky, ale pozval aj svetoznámych architektov a staval mesto s pečaťou zmesi európskej a ruskej architektúry a umenia.
Velikán ruskej literatúry Alexander Sergejevič Puškin, ktorého život je spätý s Petrohradom a miloval ho, vzdal v poéme Medený jazdec hold mestu na Neve aj jeho zakladateľovi Petrovi I. Keďže rozvoj Ruska dovtedy brzdil prístup impéria k moru, a tým aj k ostatnému svetu, za nápad zmeniť tento hendikep na prednosť, ale aj za osvietenosť a technický pokrok nazval Puškin Petra Veľkého aj tesárom, ktorý vysekal Rusku v roku 1703 okno do Európy.
Dedičstvo predkov
Zážitkom je prechádzka po Nevskom prospekte, hlavnej dopravnej a obchodnej tepne aj najrušnejšej ulici dlhej 4,5 kilometra. Nevský prospekt sa začína pri budove admirality (200 rokov tu sídlil hlavný štáb ruského námorníctva, dnes námorná univerzita) a končí pri Kláštore (lavre) sv. Alexandra Nevského. Z bulváru dýcha história, každá budova má svoj príbeh. Kanál Gribojedova, ktorý pretína Nevský prospekt, pripomína, že Petrohrad stojí na močarinách. Pri ňom žil ďalší velikán ruskej literatúry Fjodor Michajlovič Dostojevskij a tam napísal v roku 1866 román Zločin a trest.
Hlavnú petrohradskú tepnu pretínajú ešte riečky Fontánka a Mojka, kde na turistov čakajú výletné loďky umožňujúce pokochať sa architektúrou palácov, katedrál či parkami. No a samotný Nevský prospekt lemuje niekoľko architektonických skvostov v štýle troch storočí, od klasického cez barokové po modernu, čím sa utvorila jedna z najkrajších ulíc na svete.
Kazanská katedrála (Kazanskij sobor) v štýle klasicizmu, ktorá svojím polkruhovitým pôdorysom aj stĺporadím pripomína Baziliku sv. Petra vo Vatikáne, hneď pritiahne zrak svojou monumentálnosťou. V sovietskych časoch v nej sídlilo Múzeum dejín, náboženstva a ateizmu a až v roku 1991 v nej odslúžili prvú pravoslávnu bohoslužbu po desiatkach rokov. V parku pred ňou sa dá oddýchnuť, pozorovať život a sledovať okoloidúcich.
Butikov a obchodíkov je na Nevskom neúrekom. Ale aj turistov, ktorí chcú stihnúť za krátky čas uvidieť čo najviac pozoruhodností. Zaujme napríklad Stroganov palác (ukážka ruského baroka), či Dom knihy naproti Kazanskej katedrále, alebo Ruská národná knižnica, Chrám sv. Kataríny (katolícky) a Kostol sv. Kataríny (arménsky) či Aničkov palác alebo Obelisk na pamiatku obrancov mesta v rokoch 1941–1944 postavený v roku 1985. Pripomína hrdinstvo Leningradčanov počas druhej svetovej vojny, keď sa Hitler snažil dobyť mesto. Obkľúčenie trvalo 900 dní, od hladu umierali ľudia. Takmer 800 tisíc leningradskú blokádu neprežilo.
Foto: ARCHÍV AUTORKY
Nevský prospekt patril už začiatkom 20. storočia k najvychýrenejším európskym bulvárom a jedinečnú atmosféru si udržiava dodnes. Konské drožky sa síce na ňom objavujú len ako atrakcia pre turistov, ktorí nechcú prejsť po Nevskom prospekte pešo, s pribúdajúcimi rokmi ich nahradili autá. Minulosť pripomínajú aj dvojice v dobových kostýmoch, ktoré sa radi s vami odfotia – za peniaze.
Po Nevskom prospekte sa svojho času rád túlal Nikolaj Vasilievič Gogoľ. Očaril ho. Bol presvedčený, že žiaden bulvár v Európe nie je taký živý, žiarivý a oslňujúci ako petrohradský. Na dohľad je aj Kostol Vykupiteľa na rozliatej krvi vynímajúci sa konča Kanála Gribojedova. Preliata krv patrila ruskému cárovi Alexandrovi II. Zahynul na tom mieste pri nastraženom atentáte a postaviť ho dal jeho syn.
Konča Nevského prospektu na strane admirality je Palácové námestie (Dvorcovaja ploščaď), ktoré obkolesuje nielen Zimný palác (sídlo ruských imperátorov) a Ermitáž (najväčšia galéria na svete), ale aj budova generálneho štábu a v jeho strede sa dvíha víťazný stĺp cára Alexandra pripomínajúci víťazstvo nad Napoleonom. Pre svoju historickú autentickosť, kultúrnu a umeleckú hodnotu je celé historické jadro mesta od roku 1990 zaradené do zoznamu Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Hlad a smäd je však zlý sprievodca históriou. Nedovolí vnímať krásu, ktorá nás obklopuje. Kaviarničiek, reštaurácií aj jedální je na Nevskom prospekte viac ako dosť, a tak nezaškodí na chvíľu si prisadnúť k samovaru, osviežiť sa ruským čajom, ochutnať tradičný ruský boršč či pirohy alebo skúsiť pivo Baltika či Nevskij. Pripraviť sa však treba na to, že chutí inak ako slovenské či české.
Kultúrna metropola Ruska
Niektorí považujú za najväčší poklad Petrohradu Ermitáž. Rozsiahle zbierky umeleckých predmetov nezhliadnete ani za niekoľko rokov, hoci sa pri každej pristavíte iba na minútu. Iní zase balet, ktorý sa zrodil práve v Petrohrade. Ale pokladom môže byť aj slávne Mariinské divadlo, kde môžete sedieť pod krištáľovými lustrami, obdivovať ligotajúce sa steny pozlátené takmer 400 kilogramami zlata a sledovať najlepšie baletné predstavenia na svete.
Nie náhodou sa stal Petrohrad kultúrnou metropolou Ruska. Žili v ňom literárni velikáni známi v celom svete: Puškin, Dostojevskij, Gogoľ istý čas aj Tolstoj či Nekrasov a Majakovskij, ale aj hudobní skladatelia, ktorí v ňom vytvorili najznámejšie diela – Rimskij-Korsakov, Čajkovskij, Rachmaninov, Šostakovič a Musorgskij, či maliari – napríklad svetoznámy Repin. Prvú tabuľku chemických prvkov v ňom utvoril Mendelejev.
Paláce, katedrály a kostoly, ktoré vyrastali v období 200 rokov, keď bol hlavným mestom Ruska, sú umeleckými skvostmi. Petrohrad je jednoducho trvalým dedičstvom krásy, umenia, kultúry, vzdelania a hudby.
Mosty, ktoré prekvapia
Nevšedné zážitky ponúkajú otváracie mosty. Keďže sa Petrohrad rozprestiera na 40 ostrovoch a ostrovčekoch, spájajú ich desiatky mostov. Najväčším je Vasilievský ostrov, ležiaci priam naproti Zimného pláca, na druhej strane Nevy. Až 15 percent mesta tvorí riečna delta s 97 riečkami a dvadsiatkou kanálov. Celkovo vodnú hladinu Nevy, riečok a kanálov prekrýva takmer 800 mostov. Viaceré z nich majú špeciálnu konštrukciu umožňujúcu zdvíhať mosty v noci, aby sa z Fínskeho zálivu mohli dostať aj zaoceánske lode do vnútrozemia. Najmä v druhej polovici júna počas Bielych nocí možno sledovať príťažlivé technické divadlo.
Svoje čaro však má nočné otváranie mostov aj v iných obdobiach roka, okrem mesiacov, keď Nevu pokrýva ľad. Návštevníci často idúc do hotela z divadla, koncertu, baletu či opery strávia nejaký nočný čas sledovaním otvárania mostov a plavby zaoceánskych lodí do prístavu. Lenže keď sa po mostoch už dá bezpečne prejsť, jedinou dopravou sú taxíky. Metro je už po polnoci zatvorené. Ale aj tak je najjednoduchším a najrýchlejším dopravným prostriedkom. Podzemnú dráhu tvorí päť liniek. Prvá je v prevádzke od roku 1955, piata od roku 2008. V roku 2020 by malo fungovať až 9 liniek.
Na Nevský prospekt, do centra, sa možno dostať z ktoréhokoľvek konca mesta práve metrom a pokochať sa na architektúre staníc alebo kúpiť pre blízkych aj suveníry. Okrem matriošiek napríklad samovar či nebodaj malý krížnik Auróra, ktorý je aj pre mladých stále symbolom Petrohradu.