S bratislavským Slovanom získal štyri tituly ako hráč, z dvoch sa tešil ako tréner. V slovenskej reprezentácii pôsobil ako asistent trénera Júliusa Šuplera na svetovom šampionáte v Moskve 2007. Od septembra minulého roka sa stal jej hlavným trénerom. Na tomto poste bude mať v Petrohrade premiéru.
Pociťujete už každým dňom zvýšené napätie?
Pociťujem, samozrejme. Už si uvedomujeme, a nielen ja, že sa šampionát o chvíľu začne. Keď niečo nevyjde, ako si predstavujeme, sme trošku nervóznejší. Za normálnych okolností by sme to ľahšie znášali. Pribúda jemná nervozita, nebudem klamať. Na to sme tu, aby sme to zvládli. Musíme byť trpezliví a ísť svojou cestou.
Rozhovor je súčasťou prílohy k MS 2016, ktorú nájdete v piatok v denníku Pravda
Čo to znamená?
Hrať disciplinovane, podávať zodpovedné kolektívne výkony. Bez vylúčení, bez zbytočných chýb. Osem prípravných zápasov nám slúžilo na to, aby sme videli, kde musíme pridať, čoho sa vystríhať. V príprave chyba nebolí tak ako v zápase na svetovom šampionáte.
Splnila príprava účel? Čakali ste lepšie výsledky?
Pre náladu v tíme je dobré, že posledné dva zápasy sme vyhrali, aj keď raz v predĺžení, hoci sme to mali rozohraté na víťazstvo. Niektoré zápasy nám trošku ušli. Jeden sme odohrali dobre, v ďalšom prišiel výpadok, strata koncentrácie. Kolísala výkonnosť, čo je v príprave typické, pretože do tímu postupne prichádzali ďalší hráči. Za šesť týždňov sústredenia mali hráči toho dosť, doľahla na nich mentálna i fyzická únava. Už by bolo najlepšie, keby sa šampionát začal.
Nakoľko sa nominovaná zostava líši od optimálnej, ktorú by ste si želali?
To sa ťažko porovnáva. Mali sme nastavené jednotlivé posty trochu inak, než ich máme teraz, ale taká je realita. V obrane sa musíme zaobísť bez Mareka Ďalogu a Michala Čajkovského, v útoku by sa nám zišli Tomáš Tatar s Richardom Pánikom. Ale – predpokladali sme, že môže dôjsť aj k škrtom, že sa k reprezentácii nepripoja všetci hráči, ktorí prichádzajú do úvahy. Cítil som to. Naši chalani majú v zámorí nastavenú svoju filozofiu. Ak ich kluby neuvoľnia zo zdravotných dôvodov, musíme to rešpektovať. Nik nepovedal, že sa mu nechce, každý z nich má nejaké zranenie.
Kto sa ukazuje byť lídrom na ľade a v kabíne?
Máme v tíme aj skúsenejších hráčov, ktorí už čosi odohrali a majú prirodzenú autoritu: Andrejovia Sekera a Meszároš, dobre im sekunduje Mišo Sersen. Väčšinou to tak býva, že mužstvo usmernia hráči s väčšími skúsenosťami, mladší ich majú rešpektovať.
Máte strategický plán, koľko bodov treba získať na postup zo základnej skupiny – a s ktorými súpermi?
Do každého zápasu pôjdeme so zámerom bodovať, inak to byť nemôže. Neoplatí sa kalkulovať, od prvého zápasu musíme byť úspešní a ísť na doraz. Nič iné nám ani neostáva. Až v stretnutiach na šampionáte uvidíme, ako na tom sme.
Slováci sa najskôr stretnú s tzv.ľahšími súpermi, prvým je nováčik Maďarsko. Považujete to za výhodu?
S vyžrebovaním neurobíme nič a ani veľmi sa nedá vyberať. Prvý zápas proti Maďarsku musíme zvládnuť, verím, že víťazný vstup do turnaja nás povzbudí. Nesmieme si však dovoliť nijaké výpadky, prvoradé je maximálne nasadenie a disciplína. Možno je trochu nevýhoda, že v našej skupine sú dva tímy, ktoré nemôžu vypadnúť, lebo v budúcom roku ich krajiny organizujú majstrovstvá sveta – Francúzsko a Nemecko. O mieste, na ktorom chceme skončiť v skupine, nechcem špekulovať.
Aký herný štýl uprednostňujete?
Som realista. Nemáme až takú kvalitu ako v nedávnej minulosti, keď sme dávali súperom veľa gólov. S efektivitou bojujeme, strácame veľa pukov. Hráčom prízvukujeme, aby sa čo najviac udržali na puku. V tom sme boli vždy dobrí, vedeli sme kombinovať, hrať s pukom. Po jeho strate neraz prepadávame, čo stojí veľa úsilia. Preto tak bazírujeme na hernej disciplíne. Nesmieme mať veľa vylúčených, fauly v útočnom pásme sú neprípustné. Najdôležitejšie je, aby mal každý hráč odohral šampionát na vrchole svojich možností.
Mali ste nejaký trénerský vzor?
Nie – ani ako hráč, ani tréner. Nepovedal by som, že nemám vzor, z každého, kto ma nejako zaujal, sa snažím niečo si vziať. Celý život sa človek odmalička od niekoho učí. Ukladá sa to v ňom, snažím sa niektoré veci prebrať. Dobré je sa stále učiť, vstrebávať nové veci, odpozorovať užitočné prvky. Ale že by som sa zameral na jedného človeka, to nie.
Atmosféru majstrovstiev sveta ste už zažili – ako asistent trénera. V čom pociťujete najväčší rozdiel?
V zodpovednosti. Inú má hlavný tréner, inú asistent. Nejakú skúsenosť mám, majú ich aj asistenti, no moje rozhodnutia budú dôležité. Na majstrovstvá sveta sa už dívam ako tréner, nie ako bývalý hráč. Čas plynie, mužstvá, ktoré sme za mojich čias hladko zdolávali, nám teraz robia problémy.
Ako ovplyvnil nedávny bojkot popredných hráčov prípravu reprezentácie?
Ťažko to povedať. Keby sa všetci hlásili do reprezentácie, asi by to bolo znamenie, že je všetko v poriadku. Ale asi to v pohode ešte celkom nie je. Bol by som rád, keby sme mali takých hráčov ako je Rus Ovečkin, ktorý sám zavolá, kedy má prísť. Rád by som zažil, keby sa všetci hráči do reprezentácie tisli. Áno, koncom roka prišlo k dohode, čo som privítal. Nik už o tom nehovorí, no ja neviem, či to v hlavách niektorých hráčov stále nerezonuje, či nad tým niekto stále nerozmýšľa.
Bol štrajk z vášho pohľadu aj na niečo dobrý?
Všetko závisí od toho, čo to prinesie do budúcnosti. Za jeden deň nezmeníme slovenský hokej. Viaceré krajiny isté zmeny naštartovali, je to dlhodobá záležitosť. Mám na mysli najmä prácu s mládežou, skvalitnenie tréningového procesu, podmienky na štadiónoch. To nejde z večera do rána.
Reprezentáciu ste prevzali od septembra minulého roka. Je to náročnejšie než ste čakali?
Keď sa do niečoho pustím, neuvažujem, či je to dobre alebo zle. Buď to chcem, alebo nechcem. Rozhodol som sa, že reprezentáciu zoberiem. Je to len vec skúseností, keď šampionát absolvujem, až potom budem môcť povedať, aké to bolo a s odstupom času to vyhodnotiť.
Čo si pribalíte do batožiny na odreagovanie od hokeja?
Budem rád, keď si v náročnom programe nájdem čas na oddych, trochu vypnem od hokejových povinností a rozhodnutí. Rád sa prejdem, mám nejakú hudbu a nejaké videá.