Stále len dvadsaťročný Peter Cehlárik v budúcej sezóne vyskúša šťastie v zámorí. Predtým by však chcel bronzový medailista z vlaňajších MS hokejistov do 20 rokov zažiť premiéru na seniorskom svetovom šampionáte.
„Vlani som si vyskúšal prípravu, teraz verím, že sa dostanem na majstrovstvá sveta. Hoci som mladý, tri roky už hrám seniorský hokej. Na turnajoch počas sezóny som cítil dôveru trénera. Dúfam, že to tak ostane,“ vraví krídelník. Pred troma rokmi si ho vybral v 3. kole draftu NHL Boston.
Oddýchli ste si po skončení klubovej sezóny?
Teraz nie je čas na oddych. Mal som pár dní voľna, ale potreboval som si vybaviť viacero vecí. Do Luley sa už nevrátim. Cez víkend som trénoval na suchu. Týždeň bez ľadu nie je problém, najmä po dlhom play off. Naopak, krátke voľno mi padlo vhod. Som plný energie, zdravotne v poriadku a pripravený zabojovať o miestenku do Ruska.
V play off ste skončili v semifinále. Nemálilo sa vám?
Ciele sme mali najvyššie, chceli sme titul. Frölunda je veľmi dobrý tím, vypadli sme s ňou aj v Lige majstrov. Nedokázali sme vyhrať na ľade súpera, to rozhodlo. So Švédskom som sa veľmi chcel rozlúčiť titulom, bohužiaľ, nevyšlo to.
Nastupovali ste pravidelne v prvom útoku. Ste spokojný s vlastnou produktivitou?
Dostával som dosť priestoru aj v presilovkách, hrával som viac ako pätnásť minút na zápas, čo je veľmi dobré. Strelil som tri góly, dva víťazné, jeden z toho v predĺžení. Päť bodov v jedenástich zápasoch bola dobrá bilancia, podobný priemer som si držal aj v základnej časti. Hoci som veril, že nazbieram bodov viac. Celkove však boli moje výkony lepšie aj v zápasoch, keď som nebodoval.
Bolo náročné získať miesto v prvých formáciách?
Dva roky mi trvalo, kým som si vybudoval pozíciu, aby so mnou počítali v presilových hrách a kľúčových momentoch zápasov. Päť minút navyše na ľade robí veľmi veľa. Ste viac v zápase, cítite sa pohodlnejšie, stúpa vám sebavedomie. Pomohlo mi to posunúť sa zase trochu vyššie. Bol to pre mňa dobrý rok. Som spokojný.
Napriek tomu Luleu opúšťate. Čo vás čaká v Bostone?
Tvrdý boj o miesto. Ono je v podstate jedno, ako sa vám darí v Európe. V zámorí začínate opäť od nuly. Moje plus sú skúsenosti zo Švédska, kde som tri roky bojoval o miesto a teraz to bude podobné. Viem približne, čo ma čaká.
Ak si nevybojujete miesto v prvom tíme Bruins, prichádza do úvahy aj návrat do Európy?
Tento mesiac mi vyprší zmluva vo Švédsku, potom začneme riešiť kontrakt s Bostonom. Chcem ísť hrať do Ameriky. Ak sa nedostanem do prvého tímu, čo bude nesmierne náročné, tak ostanem aj v AHL.
Čo vám dali roky v Lulee?
Odchod do Švédska v nízkom veku bol určite môj najlepší krok v kariére. Nevedel som, do čoho idem, ale ľudia v klube boli od začiatku veľmi príjemní a prijali ma ako svojho. Mohol som v mladom veku podpísať zmluvu a hrať profesionálny hokej. Teraz z toho ťažím.
Národnému tímu zatiaľ chýbajú góly. Ste pripravený pomôcť?
Trúfam si na to. Minulý rok som nemal veľké očakávania, teraz chcem už aj strieľať góly. Verím, že teraz prídu dôležité góly aj body v národnom tíme.
Ako vidíte svoju šancu dostať sa do záverečnej nominácie?
Mám k nej azda bližšie ako vlani. No vždy je to náročné. Zatiaľ mám dobrý pocit z dvoch turnajov, na ktorých som bol. Dostal som veľa priestoru na ľade, dúfam, že som sa zapáčil trénerovi. Chcem sa odvďačiť za dôveru a pomáhať mužstvu.
Je veľký rozdiel v štýle, akým sa hrá v klube a reprezentácii?
Vo Švédsku sa dosť lieta hore-dole, veľa sa napáda a v obrannom pásme sa veľmi rýchlo pristupuje k hráčom. Odoberanie puku má byť čo najrýchlejšie, aby súper nemal šancu. Tu sa bude hrať viac jeden na jedného. Každý si bráni svojho hráča, čo je trochu rozdiel. Tréner od nás chce, aby sme boli silní na puku, zbytočne ho neodhadzovali. To vyžadovali aj vo Švédsku.
Čo čakať od zápasov vo Francúzsku?
Bude to môj prvý kontakt s francúzskym hokejom. Sám som zvedavý, ako bude vyzerať. Dúfam, že zápasy zvládneme a vyhráme. Zvýšilo by nám to sebavedomie.
Zatiaľ trénujete v útoku s Daňom a Viedenským. Neťahá vás to k Martinovi Réwayovi?
Jasné, hrali sme spolu a bol by som rád, keby nás tréner spolu vyskúšal. No na druhej strane je mi jedno, s kým budem hrať, Dôležité je, aby sa nám darilo a vyhrávali sme. Maťo bol na juniorských MS líder. Je fajn, keď má vodcovské úlohy už teraz. Keď cíti dôveru, dokáže veľké veci.
Začiatkom marca vás do krku nešťastne zasiahla korčuľa súpera. Nemáte odvtedy strach?
Nebolo to až také vážne, len trochu strašidelné. Ranu mi zašili pätnástimi stehmi, v ďalších zápasoch som nastupoval s nákrčníkom a nemyslel na to.
Cíger s Hossom a Gáboríkom nepočíta
Reprezentačný tréner Zdeno Cíger sa po stredajšom tréningu vyjadril aj k ďalším možným posilám z NHL. „Uvidíme ako to dopadne, play off pozorne sledujeme. No ak vypadne Detroit a Chicago, určite oslovíme Tomášov Tatara s Jurčom aj Richarda Pánika. Všetci traja radi prídu. Rozhodnutie je však na nás,“ vyhlásil Cíger a doplnil, že plánuje osloviť aj brankárov Adama Húsku a Petra Budaja, ktorí pôsobia v nižších kanadsko-amerických súťažiach: „Pokiaľ budú voľní, radi si ich otestujeme.“ Ďalších hráčov zo zámoria už neočakáva. „Marián Gáborík bol zranený. Nepredpokladám, že by sa mohol pripojiť k národnému tímu. Podobné je to aj s Mariánom Hossom. Podľa našich informácií hrá so sebazaprením a len vďaka obstrekom. Koleno mu nedovoľuje byť stopercentne fit. Preto si myslím, že skôr nepríde,“ ozrejmil. (mg)