Paralela so šampionátom v rovnakých dejiskách ako v roku 2004 výrazne krívala. Ak nepostúpime do štvrťfinále, bude to neúspech, tvrdil Vůjtek pred jeho rozlúčkovým šampionátom so slovenskou reprezentáciou.
Symbolicky – končil pri nej takpovediac doma, býva na predmestí Ostravy. Aj preto sa túžil rozlúčiť so štvorročným účinkovaním čo najdôstojnejšie a najúspešnejšie. Začal vynikajúcim a nečakaným striebrom z Helsínk 2012, končí sklamaním. Dôvody, prečo Slováci pred záverečným zápasom v základnej skupine stratili postupovú možnosť, naznačujú experti.
„Zaspali sme dobu, prinajmenej desať rokov. Áno, pred tromi rokmi sme v Helsinkách získali striebro, no vtedy stála reprezentácia na osobnostiach: Zdenovi Chárovi, Miroslavovi Šatanovi, Michalovi Handzušovi. Súčasný národný tím takého lídra nemá,“ zdôrazňuje Igor Liba, bývalý vynikajúci reprezentant, majster sveta z roku 1985.
„Marián Gáborík a Tomáš Tatar nie sú vodcovské typy, ktoré by kabínu vyburcovali. Mužstvu citeľne chýbajú tvoriví strední útočníci, ktorí by vedeli využiť ich zakončovateľský potenciál. To je jeden z pretrvávajúcich problémov slovenského hokeja. Kapitán Tomáš Kopecký si trápenie z klubu preniesol i do reprezentácie. Nevyčnieval, a keďže takmer všetci hráči boli priemerní, efekt to neprinieslo. Pritom až na pár výnimiek lepších hráčov nemáme,“ vraví šéf hokejovej akadémie. Budúcnosť vidí v skvalitnení práce s mládežou. „Talenty máme. V akadémii som začal pracovať so štyridsiatimi deťmi, teraz ich máme stoosemdesiat. Švajčiari, Nóri, Nemci i Dáni neváhajú investovať do mládeže – a je to vidieť. Inej cesty niet,“ pripomína.
Jána Filca – priviedol slovenskú reprezentáciu k striebru (2000) i zlatu (2002) na majstrovstvách sveta – sklamal obraz hry národného tímu v prvých štyroch zápasoch. „Aj keď sme tri z nich vyhrali, neboli sme lepší. Toto poznanie akoby si realizačný tím i hráči tlačili pred sebou. V súvislosti so zostavou veľa hľadali, málo našli. Nemáme konštruktívnych hráčov, ktorí by hre vtlačili pečať. Takí ovplyvňujú výkony ďalších, čo dáva predpoklady uspieť. Tréneri nezložili ani úderný prvý útok, často menili jeho zloženie, čo sa negatívne odzrkadlilo na výkone. Tomáš Kopecký nie je center, akého potrebuje Marián Gáborík, má iné kvality. Tímu chýbalo kolektívne odhodlanie, víťazný duch. Absolutórium si zaslúžia obaja brankári, z obrancov zaujali Andrej Meszároš a Dominik Graňák, dobre sa ukazuje Marek Ďaloga. Je varovné, že na troch predchádzajúcich vrcholných podujatiach Slováci na štvrťfinále nedosiahli. Na to by sme si nemali zvykať, aj keď nám svet uniká.“
V podobnom tóne hovorí aj Ján Šterbák, niekdajší tréner slovenskej reprezentácie. „Svetový hokej sa nesmierne vyrovnáva. Najmä druhá skupina mužstiev za silnou šestkou konkuruje Slovensku. V súčasnosti už všetky tímy majú hráčov v NHL, KHL, vo Švédsku či Fínsku. Slovákom nevyšiel zápas s Nórskom, po ktorom som tušil, že to nebude jednoduché. Hráči sa snažili, ale chýbalo im väčšie umenie. V minulosti sme mali viac hráčov v zámorí, v súčasnosti aj tých pár, čo tam máme, hrávajú v tretej či štvrtej formácii alebo sa len zapracovávajú do mužstiev. Nie sú to zatiaľ osobnosti, ktoré rozhodovali zápasy ako Bondra, Pálffy, Šatan či Demitra. To, že sme nepostúpili do štvrťfinále, je reálne odzrkadlenie slovenského hokeja. Čakal som vyššiu efektivitu najmä u skúsenejších hráčov, ktorí mali prevziať väčšiu zodpovednosť. Za dôležité považujem, aby sa reprezentácie do 18 i 20 rokov udržali v najvyššej A-kategórii. To je budúcosť, na ktorej budeme stavať.“
Načítavajú sa športové výsledky...