Nórsko ešte nad Slovenskom na svetových šampionátoch nikdy nevyhralo. Tušíte prečo?
Hokej nie je v Nórsku až taký populárny šport, nevenuje sa mu toľko detí. Každý lepší výsledok si musíme tvrdo odpracovať. U vás na Slovensku má hokej úplne iné postavenie. Máte výborných hráčov v NHL aj ostatných silných ligách.
Ktorý vzájomný zápas vám najviac utkvel v pamäti?
Odohrali sme niekoľko celkom vyrovnaných stretnutí. Pamätám si najmä zápas na olympijskom turnaji vo Vancouvri 2010, kde sme prehrali 3:4. Slovensko je aj dnes veľkým favoritom.
Čo očakávate od dnešného zápasu so Slovenskom?
Je pre nás dôležitý. V prvých troch dueloch sme hrali proti trom najväčším favoritom skupiny a zatiaľ sme bez bodu. Preto by sme teraz potrebovali nejaké získať, aby sa nám v ostatných stretnutiach hralo ľahšie.
Na koho si musíte dať najväčší pozor?
Máte tu veľa dobrých hráčov. Viacerých z NHL. Všetci sú šikovní a nebezpeční. Samozrejme, najväčšou hviezdou je Marián Gáborík.
Aký je váš hlavný cieľ na šampionáte?
Udržať sa v elitnej kategórii.
Kde by ste momentálne zaradili Slovensko v hierarchii svetového hokeja?
Máte skvelých hokejistov, ktorí vždy hrajú s veľkým odhodlaním. Stále patríte do najlepšej osmičky na svete. Možno sedmičky.
Máte v ostatných rokoch najsilnejší tím v histórii nórskeho hokeja?
Môže byť. Asi najsilnejší káder sme mali na šampionáte v Helsinkách a Štokholme v roku 2012, kde sme urobili niekoľko dobrých výsledkov a postúpili do štvrťfinále. Teraz máme zopár mladších nádejných hráčov, ktorí ešte potrebujú pár rokov, aby boli platnými hráčmi seniorského výberu.
Má Nórsko aj v hokeji talent podobný vychádzajúcej futbalovej hviezde Martinovi Ödegaardovi?
Možno. Pätnásťročný Mathias Emilio Pettersen je naša veľká nádej, hráva v zámorí. Uvidíme, čo z neho vyrastie.
Kto je pre Nórsko najväčší hokejový rival?
Švédsko a Dánsko.
Môžete sa raz dostať na úroveň Švédska či Fínska?
V porovnaní s týmito krajinami máme len pár hokejových štadiónov i hráčov. Naša liga má výrazne nižšiu úroveň a potrebujeme, aby čo najviac našich hokejistov hralo v kvalitných zahraničných ligách. Zdolať ich môžeme len veľmi výnimočne.
Národný tím vediete už štrnástu sezónu, čím ste sa stali rekordérom v medzinárodnom hokeji. Ako sa vám to podarilo?
Keď v práci s národným tímom začínate, vždy myslíte na čo najlepšie výsledky. Dávate si vysoké ciele a máte rôzne vízie. Keď sa vám ich nedarí napĺňať, tak vás vymenia. My dosahujeme od roku 2002 dobré výsledky, a tak vedenie zväzu nerozmýšľalo nad mojou výmenou. Zmluvu mám ešte aj na budúcu sezónu a po nej s najväčšou pravdepodobnosťou v reprezentácii skončím. Je veľkou poctou byť trénerom národného tímu, ale každodenná práca vám postupne začne chýbať. To však neznamená, že by ma práca v reprezentácii nebavila.
Na ktorý zápas na lavičke reprezentácie spomínate najradšej?
To je ľahké (so smiechom). V roku 2011 sme zdolali na šampionáte u vás na Slovensku v Košiciach Švédsko po samostatných nájazdoch. Vždy budeme len mladším bratom hokejového Švédska, o to viac nám víťazstvo chutilo.
Na čo najradšej spomínate zo svojej hráčskej kariéry?
Mal som tú česť zahrať si na dvoch olympiádach. Doma v Lillehammeri 1994 a v Calgary v roku 1988, kde sme si mohli zahrať proti výberu Sovietskeho zväzu. Na to nikdy nezabudnem.