V tejto sezóne mu veľa dôvodov na radosť neponúkla. Po olympijskom vrchole roka, na ktorom slovenská reprezentácia pohorela, dostáva v národných tímoch vo vyspelých hokejových krajinách zvyčajne príležitosť mladšia vlna. Viacerých hráčov z nej vyskúšal tréner Vladimír Vůjtek na svetovom šampionáte v Minsku. Jeho zverenci cieľ, ktorý si dali, nesplnili: do štvrťfinále nepostúpili.
Všetci hráči do jedného netajili, že prežívajú veľké sklamanie. Pozrime sa bližšie na ich účinkovanie.
Laco patril k oporám
Brankársky post patrí v slovenskej reprezentácii k najvyrovnanejším. Z tria Július Hudáček, Jaroslav Janus, Ján Laco si pozíciu jednotky obhájil Laco. Najlepší brankár MS 2012 sa v závere klubovej sezóny v Donbasse Doneck dostal do hernej pohody a udržal si ju aj v Minsku. Mužstvo neraz podržal vynikajúcimi zákrokmi, najmä vďaka nemu odolávalo dve tretiny Kanade. S prižmúrením oka mu možno vyčítať inkasovaný gól v predĺžení v zápase s Českom.
Kto ešte prichádzal do úvahy: Jaroslav Halák sa ospravedlnil, v NHL nemá zmluvu; Rastislav Staňa, vlaňajšia jednotka na MS, dohrával sezónu, v ktorej sa s Košicami stal majstrom, so zranením.
Obrana najcitlivejším článkom
Piati z ôsmich obrancov mali na svetovom šampionáte premiéru.
S výnimkou 31-ročného Karola Slobodu všetko urastení hráči s dlhodobejšou perspektívou. Martin Marinčin sa udomácňuje v NHL. Ak sa vyvaruje vylúčení z prehnanej snahy a zdokonalí streľbu, má predpoklady stať sa stabilným hráčom.
Najlepším bol Marek Ďaloga, v porovnaní s vlaňajškom sa zlepšil. Jeho prednosťou je rýchlosť, keď k nej pridá aj väčší prehľad, môže patriť k oporám. Juraj Valach má fyzické predpoklady i prudkú strelu, ale ani jedna sa gólovo neujala. Jeho i Ďalogovo vylúčenie v poslednej tretine zápasu s Francúzskom súper potrestal dvoma gólmi a v takmer stratenom zápase mohutným finišom strhol víťazstvo na svoju stranu. Slováci dovtedy viedli 3:1, siahali na tri body, no nezískali ani jeden. Tam prišli o vytúžený postup do štvrťfinále.
„Stalo sa niečo nepochopiteľné – a doplatili sme na to,“ povzdychol si tréner Vůjtek. Ján Brejčák a Peter Čerešňák získali cennú skúsenosť. V Čerešňákovej je aj negatívna: pozične neprikryl pred bránkou veterána Jaromíra Jágra, ktorý v závere zápasu proti Česku vyrovnal. Aj v ňom Slováci boli blízko k trom bodom, no pripísali si len jeden. Nehovoriac o tom, že víťazstvo nad favoritom by mužstvu vlialo pozitívnu energiu… Obrane však chýbal líder typu Ľubomíra Višňovského, prípadne Andreja Sekeru.
Kto ešte prichádzal do úvahy: Dominik Graňák šiel na operáciu, Michal Sersen sa doliečuje, Ivan Baranka a Tomáš Starosta nemali v KHL podpísané zmluvy na ďalšiu sezónu, Andrej Meszároš čaká na zmluvu v NHL, Peter Podhradský cíti krivdu za neúčasť v Soči, komunikácia trénerov s ním viazne, čo je škoda. Zdeno Chára sa ospravedlnil pre zranenie.
V útoku vyčnieval Miklík a Nagy
Od mladej krvi, ktorá okysličila slovenský útok, sa čakalo viac. V porovnaní s prípravou sa ani jedna útočná formácia neudržala pohromade. Prvý útok, v ktorom nahradil Marek Hrivík na poste centra Mikúša, s Miroslavom Šatanom a Ladislavom Nagyom na krídlach, odohral v nezmenenom zložení všetky zápasy. Strelecky sa v ňom najviac uplatnil Nagy.
Dobré momenty mal aj kapitán Šatan, z viacerých šancí premenil len jednu – v presilovke. Najviac mrzela nevyužitá 108-sekundová prevaha o dvoch hráčov za stavu 3:3 v zápase proti Francúzsku. Dal sa ešte zachrániť, no na slovenské hokejky už sadol kŕč. Nič nevymysleli ani najskúsenejší hráči.
Z útočníkov mal najlepšiu fazónu pohotový Michel Miklík. Bodoval v každom zápase, hral s veľkou chuťou. Tréneri skúsili oživiť niekdajšie väzby útoku Richard Pánik, Marek Viedenský, Tomáš Tatar z reprezentácie do 20 rokov, ale spolupráca nefungovala. Viac sa darilo staronovému triu Miklík, Mikúš, Tatar. Tvorivé záblesky predviedol aj 19-ročný mladík Martin Réway. Mužstvo i realizačný tím zaskočil s tvrdením, že je zranený, no do večerného zápasu bol v poriadku.
„Záhadné,“ tak v tejto súvislosti označil jeho správanie tréner Vůjtek. Od realizačného tímu dostal kvapky, chvíľu chodil ako bez duše. Ak si v hlave urovná, akú šancu mu tréneri dali, môže byť prísľubom.
Kto ešte prichádzal do úvahy: Tomáša Jurča neuvoľnili z NHL, pre zranenia sa ospravedlnili Milan Bartovič, Mário Bližňák, Marcel Hossa, Peter Ölvecký, Tomášovia Kopecký, Surový a Záborský.
Vůjtek by mal ostať
Slovenská reprezentácia omladzovaciu kúru potrebuje. Nie radikálnu, no prirodzená jej môže prospieť. Je dobré, že namiesto tzv. osvedčených hráčov, z ktorých časť má najlepšie roky už za sebou, dostali šancu mladší hráči. Reprezentácia v Minsku síce nepostúpila do štvrťfinále, ale ani v jednom zápase nevybuchla – s výnimkou toľko spomínanej nešťastnej desaťminútovky proti Francúzsku. Podobné rozčarovanie prežívajú Švajčiari, vlani strieborní, trápia sa Fíni.
Tréner Vůjtek v krátkom čase zažil dve sklamania. O tom, či ostane trénerom hokejistov Slovenska, sa nechcel zmieňovať. Keď sa reč zvrtla na to, či by nechcel viesť slovenskú reprezentáciu na budúcoročnom svetovom šampionáte v Česku, nevylúčil to. Mimikou i gestami dal najavo, že by nebol proti. Bez nejakej idealizácie: Za to, čo urobil pre slovenský hokej, by si to zaslúžil.
Ako si počínali
Zaujali
Ján Laco, Marek Ďaloga, Michel Miklík, Ladislav Nagy
Nesklamali
Martin Marinčin, Karol Sloboda, Ivan Švarný, Ján Brejčák, Peter Čerešňák, Juraj Valach, Miroslav Šatan, Marek Hrivík, Tomáš Marcinko, Juraj Mikúš, Marek Viedenský, Tomáš Tatar, Dávid Skokan, Martin Réway, Andrej Šťastný
Sklamali
Richard Pánik, Radoslav Tybor
Bez hodnotenia (hrali menej, prípadne vôbec): Július Hudáček, Jaroslav Janus, Vladimír Mihálik, Marcel Haščák.