„Viem, že Slováci sú v náročnej situácii, ale my budeme hrať tak, aby sme vyhrali skupinu. Je to pre nás dôležité,“ tvrdí dvadsaťsedemročný hráč Colorada Avalanche Paul Stastny.
Bude pre vás duel proti Slovensku výnimočný?
Nastúpiť proti Slovensku je pre mňa vždy zábava. Naposledy som proti vášmu tímu hral vlani. V Helsinkách sme vtedy prehrali. Na Slovensku mám viacerých príbuzných, preto má takýto súboj pre mňa špeciálnu príchuť. Ešte zaujímavejší je však pre mojich rodičov. Určite si ho obaja pozrú v televízii.
Ste s nimi počas šampionátu v kontakte?
Áno, hovorím s nimi každý deň. Momentálne sú v Bratislave a pozorne sledujú, ako sa mi darí.
Rozprávate sa s nimi po anglicky alebo po slovensky?
Ako kedy. Väčšinou to záleží od toho, ako kto začne.
Kedy ste boli naposledy na Slovensku?
Myslím, že pre troma rokmi. Bol som vtedy v Bratislave na svadbe a narodeninách.
Ako hodnotíte doterajšie výsledky amerického tímu?
Hráme dobre, darí sa brankárom. Zatiaľ sme spokojní, hra má stúpajúcu úroveň. Vieme, že každý zápas je pre nás dôležitý. Tak to bude aj v utorok proti Slovensku. Chceme vyhrať, aby sme skončili prví v skupine. Nasadenie pred štvrťfinále je veľmi dôležité, ale zároveň si musíme dávať pozor, lebo na šampionáte môže zdolať každý každého. Presvedčili sme sa o tom aj vlani.
Čo pre vás znamená, že nosíte na hrudi kapitánske céčko?
Je to pre mňa veľká česť. Už možnosť obliecť si reprezentačný dres je udalosť, céčko je akýmsi bonusom navyše. Tréneri aj spoluhráči sa na mňa spoliehajú, čo ma teší. Budem si to navždy pamätať.
Prekvapili vás nie najlepšie výsledky slovenského tímu?
Ani nie, zápasy na šampionáte sú veľmi vyrovnané. Dostanete jeden dva góly a ste v náročnej situácii. Aj tímy, ktoré v minulosti výkonnostne zaostávali, sa zlepšili. Vášmu tímu chýba najmä Chára, ale aj Handzuš a niektorí ďalší kvalitní hráči.
Poznáte sa lepšie s niekým zo slovenského mužstva?
Niektorých, pochopiteľne, poznám, ale nie osobne.
Počas výluky v NHL ste hrávali v Nemecku. Nerozmýšľali ste aj nad možnosťou prísť na Slovensko?
Nie, chcel som hrať spolu s bratom Yanom v Norimbergu. Keď to nevyšlo, vybral som si klub tak, aby som bol blízko pri ňom.
Rozprávate sa s bratom a oboma sestrami niekedy po slovensky?
Prevažne len po anglicky. Po slovensky sa bavíme len v prípade, že nechceme aby nám niekto rozumel (smiech). S Yanom sa takmer nikdy nerozprávame o hokeji, počas sezóny ho máme dosť.
Už dlhšie vám chýba pár predných zubov. Nosíte mimo ľadu nejakú náhradu?
Áno, keď chcem byť pekný, tak si ich nasadím (smiech).