Po štvrťfinálovej prehre s Fínskom (3:4) obsadili Slováci ôsmu priečku. „Je to dobrý výsledok. Potvrdili sme, že stále patríme do svetovej špičky,“ tvrdí skúsený kouč, ktorý včera oslávil 66. narodeniny.
Ako dlho vás bude mrzieť zbabraná prvá tretina zápasu proti Fínsku?
Nepovedal by som, že práve prvá tretina, aj keď sme ju vôbec nezvládli. Dostali sme sa späť do zápasu, hrali sme veľmi dobre a boli sme lepším mužstvom. Skôr ma mrzí štvrtý gól, ktorý sme opäť dostali po taktickej chybe, keď sme nechali pred bránkou Fínom veľa priestoru.
Aké pocity ste mali počas úvodného dejstva na lavičke?
Hrozné. Nestačili sme súperovi v pohybe, taktike a porušili sme disciplínu. Dopustili sme sa zbytočných faulov a dali priestor prvej fínskej formácii, na ktorú sme hráčov špeciálne upozorňovali. To sa nesmie stávať.
Čo ste cez prestávku povedali mužstvu?
Chlapci si asi uvedomili, že nemajú čo stratiť a horšie už hrať nemôžu. Vôbec sme nestíhali, nebojovali sme. Boli sme až príliš zakríknutí a možno premotivovaní, z čoho vznikali naše chyby. Domáci nás prevýšili najmä v rýchlosti, na čo sme dlho nevedeli reagovať. Od druhej tretiny sme sa im rýchlostne vyrovnali. Potom sme odohrali veľmi dobré stretnutie a je len škoda, že sme nastrelili niekoľko žŕdok. Proti Fínom nám asi nie je dopriate. Remíza by bola vzhľadom na priebeh spravodlivejšia, ale taký je hokej. Rozhodla naša hrubá chyba.
Vo štvrtok vyradili Američania Rusov a Švajčiari Čechov. Mysleli ste na to, že by sa aj Slováci mohli pripojiť ku dňu prekvapení?
Napadlo mi to, hoci neviem, či v prípade postupu Švajčiarska, vzhľadom na tabuľku, ide o prekvapenie. Možno len z pohľadu kvality súpisky. My sme chceli prekvapiť, ale po prvej tretine sme sa skôr báli, aby z toho nebol debakel.
Ako vyznieva prvé hodnotenie šampionátu?
Po vlaňajšom striebre sme hneď vraveli, že Slovensko nebude voziť z každého šampionátu medailu. My sme sa o to pokúsili znovu a takmer nám to vyšlo. Odviedli sme výkon na hranici možností tohto mužstva. Potvrdili sme, že stále patríme do svetovej špičky. Nemusíme trúchliť. Kto sa dostane do štvrťfinále, dosiahol úspech. Ostatné je bonus navyše. Nemôžeme sa rovnať Kanade či Rusku, ktorí si idú na šampionát po zlato. Nemáme takú základňu, toľko talentov, ale môžeme s nimi bojovať.
Urobili by ste s odstupom času niečo inak?
Na turnaji ani nie, ale v nominácii asi áno. Jedno meno by som vymenil.
V útoku?
Áno.
Aké ťažké bolo povedať Jozefovi Stümpelovi, že nenastúpi na zápas?
Veľmi ťažké. Je to skúsený hráč, veľa odohral. Vybral som si ho na turnaj, ale štvrtý zápas nám nevyšiel a museli sme spraviť zmeny v zostave.
V slovenskom tíme chýbal strelecký ťahúň, akým je trebárs Paul Stastny v americkom mužstve. Kto ním mal byť?
Gáborík. Verili sme do poslednej chvíle, že príde. On mal byť náš strelec.
Kedy vám bolo na turnaji najhoršie?
Po zápase proti Rakúsku. Mali sme ho vyhrať. Aj vzhľadom na kvalitu kádra či množstvo šancí, ktoré sme mali. V poslednej tretine sme sa trápili. Keď sme si spočítali, že môžeme aj vypadnúť, radšej sme udržiavali nerozhodný výsledok.
Stále vás baví práca v slovenskej reprezentácii?
Práca so slovenskou reprezentáciou sa mi páči, som pri mužstve spokojný. Tím sa buduje za pochodu, ale to sa v národnom tíme inak ani nedá. Sme v období, kedy sme štyrikrát po sebe neboli v play off, no posledné dva roky sme sa dostali do štvrťfinále. Myslím si, že aj pri absencii kľúčových hráčov sme vedeli dať dokopy konkurencieschopný tím.
Pozriete si záver šampionátu aspoň v televízii?
Áno, hoci moje želiezka v ohni – Slovensko, Česko a Rusko už vypadli.
Mysleli ste už na olympijský turnaj v Soči?
Priebežne nad ním premýšľame už asi pol roka. Máme kostru tímu. V júli by sme chceli pozvať hráčov z NHL a KHL na trojdňové sústredenie do Tatier, kde si o olympiáde čo-to povieme.