„Ja som stále veril vo víťazstvo. Hrali sme dobre. Spravili sme jednu chybu po buly. Dostali sme gól, ale nič dramatické sa nestalo. Vedel som, že keď budeme hrať poctivo vzadu, máme šance na brejky. Čo sa aj stalo. Miro Šatan zahral super, Hudáček takisto. Po tom sme náskok kontrolovali,“ vravel po semifinálovej výhre nad Českom.
Ako to vyzeralo v kabíne po zápase?
Strašný hurhaj. Niečo neuveriteľné. V sobotu si to ešte užijeme a v nedeľu sa dobre pripravíme na večer. Od titulu majstrov sveta nás delí jeden zápas. Je to veľká príležitosť.
Po desiatich rokoch hrá Slovensko opäť proti Rusku vo finále…
Už je to jedno. Zdolali sme Američanov, Kanadu, Čechov. Prečo nie Rusov? Nepotrebujeme nič meniť, tímovo hráme po celý turnaj. V poslednom dni sezóny vydáme zo seba úplne všetko. Nemáme sa na čo šetriť.
Majú hráči informácie, že na Slovensku je opäť hokejový ošiaľ?
Nechcem si to veľmi pripustiť, ani si to uvedomovať, lebo človek má potom všelijaké myšlienky. V nedeľu večer sa ešte pobijeme o zlato. Osobne ma čaká najdôležitejší zápas v živote, viacerých chalanov takisto. Takto blízko k zlatu som nikdy ešte nebol. A nech to dopadne tak alebo tak, v pondelok to s fanúšikmi oslávime.
Ako vidí paralelu s Helsinkami 2003 – ako jeden z pamätníkov medaily pred deviatimi rokmi?
Odtiaľ mám bronz, teraz to bude ešte ligotavejší kov. Vtedy som dúfal, že by bolo krásne získať ešte nejakú medailu. Možno bude aj najcennejšia. Aj vtedajší zápas o bronz bol špecifický. Tiež sme v ňom zdolali Čechov. Aj teraz nám pripomínali český komplex. Vôbec sme na to nereagovali. Vidíme, že máme jedného Čecha za nami. Možno nám priklonil šťastíčko. Celé mužstvo hralo perfektne, zaslúžene sme vyhrali. Zapijeme to jedným malým krušovickým pivom, aby sa lepšie spalo.
Rusko je veľmi silné, na turnaji ešte neprehralo. Môžu ho Slováci zastaviť?
Zdolali sme pár silných tímov, trúfame si potrápiť aj Rusov.