Strieborní medailisti na vlastnej koži precítili hokejový ošiaľ, ktorý vyvolali svojimi výkonmi v Helsinkách. Po Bratislave sa vozili na starej Karose, ktorá síce výzorom nezaujala, no všetci hráči si ju pochvaľovali.
„Autobus bol úplne ideálny. Aj vďaka nemu sme si mohli užiť aj cestu mestom, nie len chvíle na pódiu. Kontakt s ľuďmi dodal oslavám grády. Po prílete z Göteborgu sme boli v autobuse zavretí, aj preto vyskočil Jano Lašák na strechu, lebo chcel počuť a cítiť ľudí,“ vysvetľoval Michal Handzuš, ktorý v Helsinkách získal už tretiu medailu z MS.
Dlhšiu trasu pomedzi oslavujúcich ľudí si pochvaľoval aj Miroslav Šatan. „Bolo to lepšie zorganizované ako v minulosti. Zlepšujeme sa aj po tejto stránke. Oslavy a privítanie masou ľudí som už zažil, ale vždy je to nové, iné a nedá sa toho prejesť. Som rád, že som si to mohol opäť vychutnať a urobiť radosť nám i fanúšikom,“ tvrdil jediný majiteľ kompletnej slovenskej medailovej zbierky.
Dvojica Branko Radivojevič, Milan Bartovič pre vykričané hlasivky ledva rozprávala. „Tak skoro sa mi hlas nevráti. Pár dní to potrvá. No oslavy si budem užívať aj ďalej,“ prezradil Bartovič. Počas okružnej jazdy dal viacerým záujemcom ohmatať striebornú medailu. Nebál sa, že by mu ju niekto vzal. „Keby aj, z toho autobusu by som za ním zoskočil a vzal si ju späť,“ vysvetľoval so smiechom. „Všetko bolo ako má byť. Za oslavy som zapaltil hlasivkami, ale rád sa pri takýchto príležitostiach obetujem. Tvorili sme super partiu a dosiahli krásny úspech,“ chrapčal Radivojevič.
Práve on bol podľa mnohých najväčším zabávačom počas letu do Bratislavy. „Branko bol najlepší spevák. Začal dávať nejaké srbské remixy, všetci sme sa k nemu pridali. Poriadne sa vyhúkal, teraz je chvíľu ticho. Večer sa však opäť ukáže v plnej sile. Celý let bol úžasný. Miestami sme sa nakláňali zo strany na stranu. Sedačky sa ohýbali, žemle lietali, ale Vratko to ustál, je to dobrý pilot. Tancovali sme všetko – odzemok, prízemok, zazemok, podzemok. Vytvorili sme skvelú partiu, ktorá sa bavila nielen na ľade, ale aj mimo neho,“ vysvetľoval Andrej Sekera.
Tomáš Starosta oslavoval v nedeľu v deň finále narodeniny, a hoci mal zdravotné porblémy, užil si ich ako nikdy predtým. „To, čo mi visí na krku je na nezaplatenie. Až časom si uvedomíme, čo sme dosiahli. Je to krása,“ hovoril skúsený obranca.
„Každý z chlapcov si tieto chvíle zapamätá do konca života. Veď to vyzeralo, akoby sme vyhrali zlato. Tešil som sa najmä za mladších chalanov, ktorí čosi podobné doposiaľ nezažili,“ dodal jeden z najskúsenejších Handzuš.