„Počas celého turnaja sme mysleli na Paľka,“ vravel v drese s číslom 38, ktorý si obliekol spolu s Tomášom Kopeckým pri medailovej dekorácii. Slávnostná ceremónia mala i dojímavý rozmer s ľudským presahom.
Mali ste spomienku na Pavla Demitru nachystanú vopred?
Paľko je stále v našich myšlienkach. Veľmi nám chýba. Chceli sme odohrať čo najlepší turnaj. Keď sa blížil ku koncu, vedeli sme, čo chceme urobiť. Takýmto spôsobom sme si uctili Paľkovu pamiatku. Pozerá sa na nás zhora, nemáme sa za čo hanbiť. Aj preto sme radi, že sme odohrali veľmi kvalitný turnaj. Aj pre všetkých ľudí, ktorí nám doma držali palce.
Ako veľmi mrzí prehra vo finále?
Je nám ľúto, že sme prehrali súboj o zlato. Prvú tretinu sme nehrali zle, ba ujali sme sa vedenia. V druhej sme spravili chyby, ponúkli Rusom šance. Taký silný tím vie z nich dať góly. Získal náskok a už kontroloval priebeh. V tretej tretine sme sa ešte snažili prehru zmierniť, sily však už ubúdali.
Čo vám najviac ostane v pamäti z tohto šampionátu?
Skvelý kolektív. Som veľmi rád, že sme utvorili taký súdržný tím. Hrali sme jeden pre druhého. Tieto majstrovstvá si budem veľmi dobre pamätať a veľmi pozitívne na ne spomínať. Bolo cťou byť kapitánom takéhoto tímu. Chlapci nasledovali príklad nás starších hráčov. Pochopili, čo všetko si vyžaduje špičkový hokej. Môžeme odísť so vztýčenou hlavou, byť hrdí na to, čo sme tu ukázali. Aj preto doma zavládla taká eufória. Nielen z toho, že sme získali striebro, ale najmä – akým spôsobom sme odohrali zápasy.
Čo nové priniesol tréner Vladimír Vůjtek? Ako sa hralo mužstvu pod jeho vedením?
Pán Vůjtek je kvalitný tréner. Má pozitívne ľudské vlastnosti, dobre vie, čo tím potrebuje. Bolo radosťou s ním spolupracovať, aj so všetkými členmi realizačného tímu. Od prvého dňa nás smerovali k tomu, aby sme hrali a pôsobili ako jeden tím, nehrali sa na individualistov. Tým sme sa riadili, aj preto máme medailu.
Zablyslo sa v slovenskom hokeji na lepšie časy? Vychádza z recesie?
Spravili sme pozitívny krok. Mať medailu je vždy pekné. Ukázali sme, že aj keď nemáme v NHL toľko mien ako kedysi a niektorí chlapci nemohli prísť, úspech sa dá dosiahnuť aj silou vôle, srdcom a vášňou. Poctivou drinou – s mužstvom, ktoré sme mali. Veľa ľudí nám nedávalo veľké šance. My sme si verili jeden druhému. Utvorili sme veľkú reťaz. Každému patrilo jedno očko. Každý robil všetko pre to, aby tú reťaz neroztrhol. To je to, čo tím robí tímom.
Najťažšia chvíľa na turnaji?
Každý zápas bol ťažký. Nemali sme ľahký zápas, nemali sme ľahký deň. Každý bol namáhavý, stál nás veľa psychických i fyzických síl. O to je úspech krajší.