Hľadať
Denný / nočný režim
Sledujte nás
Pravda Pravda Domov MS v hokeji Výsledky výsledky

Pilot Šatan aj lietajúci Vůjtek. Hokejisti pobláznili Slovensko!

Na cestách zastavovali autá, z balkónov viseli vlajky, ulice lemovali tisíce ľudí. Hokejisti pobláznili Slovensko. Aj keď sa svetový šampionát skončil už v nedeľu, Bratislava a s ňou celé Slovensko žili hokejom aj o deň neskôr. Davy nadšených fanúšikov s vlajkami, šálmi v slovenských farbách či oblečení v dresoch vítali svojich hrdinov. Strieborná partia trénera Vladimíra Vůjteka pristála v hlavnom meste päť minút pred druhou hodinou poobede.

21.05.2012 19:20
Miroslav Šatan Foto:
"Pilot" Miroslav Šatan.
debata (13)

Všetkých prekvapil ihneď po prílete Miroslav Šatan, ktorý sa vžil do úlohy kapitána lietadla. Dvojgólový strelec zo semifinále s Českom mával smerom k burácajúcemu davu vyklonený z kokpitu s vlajkou v ruke, na čo fanúšikovia reagovali celkom spontánne: „Slovenskóóó, Slovenskóóó, héééja, héééja, héééja Slovensko.“

Hokejisti sa nedali zahanbiť. V autobuse bez strechy skákali a držiac sa za ramená skandovali: „Kto neskáče nie je Slovák, hop, hop, hop.“

Výprava na čele s kapitánom Zdenom Chárom sa vzápätí dostala k nedočkavým priaznivcom. Najmä mladí hráči okolo Libora Hudáčka či Tomáša Tatara si oslavy poriadne užívali. Zahanbiť sa však nedal ani skúsený Milan Bartovič, ktorý sa o striebornú medailu podelil aj s fanúšikmi. Niekoľkým dokonca z idúceho autobusu doprial, aby sa medaily nielen dotkli, ale ju dokonca aj pobozkali.

Ľudia všetkých vekových kategórií sprevádzali autobus ešte stovky metrov z letiska a nevedeli sa svojich miláčikov nabažiť. „Kto sa chce dotknúť mojej ruky? Pohladila som Handzuša aj Radivojeviča,“ kričala natešená fanúšička s pomaľovanou tvárou.

Aj keď sa autobus dostal do bratislavských ulíc, nadšenie ľudí neustávalo. Najmä pri Zimnom štadióne Ondreja Nepelu či v okolí Trnavského mýta boli v očakávaní stovky hokejových nadšencov.

Vrchol však prišiel až na Námestí SNP. Pod pódiom už vyše dvoch hodín netrpezlivo čakalo vyše desaťtisíc fanúšikov. Tí si krátili dlhé chvíle skandovaním oslavných chorálov, vyvolávaním na slávu viacerým členom strieborného tímu, tesne pred príchodom autobusu s hokejovými hrdinami si zaspievali slovenskú hymnu. A len niekoľko minút po doznení jej posledných tónov to prišlo.

Na námestie dorazili hokejisti. Ako prvý vyšiel pred priaznivcov Michal Sersen, ktorý zožal obrovský potlesk. Rovnaký scenár sa opakoval aj pri ďalších hráčoch, až kým nezazneli z úst moderátora mená tých najväčších hviezd. Brankár Ján Laco, jeden z vodcov tímu Miroslav Šatan, ale najmä kapitán Zdeno Chára pobláznili celé námestie.

Najväčšie sympatie publika si však užil hlavný strojca strieborného úspechu – tréner Vladimír Vůjtek. Tomu najprv vzdali hold fanúšikovia, potom si uctili rodáka z Klimkoviec aj jeho zverenci. Tí ho zdvihli do vzduchu a za burácania tisícov hlasiviek ho zopárkrát vyhodili vysoko nad svoje hlavy.

Nadšenie z osláv neskrývali ani samotní hráči. „Je to niečo neskutočné. Všetkým vám ďakujeme,“ vysúkal zo seba zopár slov Laco. „Toto striebro sme vybojovali pre vás,“ doplnil spoluhráča najlepší strelec mužstva na turnaji Tomáš Kopecký. „Je to rovnako krásny pocit, ako vyhrať Stanleyho pohár. Vďaka patrí všetkým chalanom,“ pochválil partiu Chára.

Práve počas slov muža s číslom 33 sa z neba spustili dažďové kvapky. Tie síce neboli zlaté, ale „len“ strieborné. To však vďačným ľuďom rozhodne neprekážalo.

A rovnako tak ani hokejistom, ktorí pokračovali v bujarých oslavách aj naďalej. Niekoľkokrát si zaspieavali hokejovú hymnu „Nech Bože dá“, otvárali jednu fľašu šampanského za druhou, tancovali, spievali. Jednoducho, životný úspech si vychutnávali plnými dúškami.

Keď sa už slovenským šampiónom na pódiu krátil čas, mikrofón si vypýtal najlepší strelec mužstva Tomáš Kopecký, aby poslal pozdrav do neba pre Pavla Demitru. „Jedno veľké ďakujem,“ vyznal sa, následne prežehnal a poslal kamarátovi víťazný odkaz. V tom momente celé námestie, ako aj všetci hokejisti začali skandovať Demitrovo meno, ktorý tragicky zahynul 7. septembra 2011 pri leteckom nešťastí Lokomotivu Jaroslavľ.

Čas vyhradený pre oslavy s fanúšikmi sa asi po vyše pol hodinke začal pomaly krátiť. Andrej Sekera si so spoluhráčmi zakričal populárny pokrik: Ciki-caki ciki-cak, hej, hej, hej!„, strieborní chlapci si zaskákali pri pokriku "Kto neskáče nie je Slovák, hej, hej, hej,“ aby si napokon aj schuti zatancovali pri najobľúbenejšej pesničke, ktorú v Helsinkách počúvali „Ukáž mi lásku“.

Strieborné zlatíčka následne nasadli späť do otvoreného autobusu a rozlúčili sa s nadšeným davom. Ten neprestával kričať hlasité: „Ďáááákujéééé­ééééééééme!“

Týmto autobusom sa slovenskí hokejisti...
Slovenskí hokejisti hneď po prílete z helsínk...
+28Cesta slovenských hokejistov ulicami  Bratislavy.
13 debata chyba