Myslím si: Poklona

PAVOL KOMÁR: Pohľad, ako radosť a eufória postupne vylúdila na tvári Zdena Cháru, kapitána slovenskej reprezentácie, pár spontánnych úsmevov od ucha k uchu, hoci sa emócie pred médiami snažil brzdiť, stál za to. A aj v utorňajší hokejový večer v Helsinkách. S prívlastkom - postupový a sviatočný.

Radosť Vladimíra Vůjteka po záverečnom hvizde hlavného rozhodcu v zápase proti Francúzsku.

Autor: TASR

V predchádzajúcich štyroch rokoch si hokejisti Slovenska postupne zvykali na to, že štvrťfinále majstrovstiev sveta zmizlo z ich kalendára. Sledovali ho už doma, z najlepšej osmičky vycúvali. Až tak, že hrozilo vypadnutie z priamej účasti v olympijskom turnaji v Soči 2014.

Slováci si situáciu skomplikovali aj vlani na domácom šampionáte. Podstatne silnejšia zostava s viacerými zvučnejšími menami však zo šiestich stretnutí vyhrala len dve. Neúspech stál miesto kanadského trénera Glena Hanlona. Vystriedal ho skúsený český tréner Vladimír Vůjtek – a na premiérovom šampionáte dosiahol so slovenskou reprezentáciou malý zázrak. Jeho zverenci vyhrali zo siedmich zápasov v základnej skupine päť(!) – s deviatimi nováčikmi.

Prístup súčasného realizačného tímu slovenskej hokejovej reprezentácie usvedčil predchádzajúci z nekompetentnosti. Stavil na disciplínu, mal šťastie, že prišli lídri, ktorí v nej šli vlastným príkladom na ľade a mimo neho – a zrazu Slováci opäť hrajú pekne, víťazia a prinášajú ľuďom radosť a oprašujú hrdosť.

Aj keď proti Francúzsku sa chvíľami aj trápili, no napokon dosiahli, po čom veľmi túžili. Za to im patrí veľká poklona.