Tréner Vůjtek: V Helsinkách chceme vykročiť do Soči

Do slovenskej hokejovej reprezentácie vniesol pokojnú atmosféru a ostravský prízvuk. Tréner Vladimír Vůjtek začal misiu pri Dunaji sympaticky: jeho zverenci z troch medzinárodných turnajov vyhrali dva. V záverečnej príprave pred majstrovstvami však sa však z ôsmich stretnutí tešili len v poslednom - po samostatných nájazdoch nad Nemeckom. "Dôležité bude, aby sme bodovali v najbližších zápasoch," tvrdí 64-ročný rodák z Klimkovíc pred jeho premiérou na svetovom šampionáte.

Vladimír Vůjtek.

Autor: Ivan Majerský

V akom stave ste prevzali slovenskú reprezentáciu? Je práca ľahšia alebo ťažšia, než ste čakali?
Vedel som, že to bude ťažké. Od začiatku som však hovoril, že slovenské mužstvo je konkurencieschopné s mužstvami od šiesteho miesta vo svetovom rebríčku nižšie. O to sa pokúsime aj na majstrovstvách sveta – dostať sa do štvrťfinále. Mojou úlohou je doviesť slovenskú reprezentáciu na olympijský turnaj do Soči 2014. O prvý krok sa pokúsime v Helsinkách.

V televíznej reklame pripomínate, že nás spája pocit z víťazstva. Nechýbal vám v záverečnej príprave?
Zo siedmich stretnutí, ktoré sme po vyrovnaných priebehoch prehrali, z toho štyrikrát po samostatných nájazdoch, sme mali aspoň dve vyhrať. Najbližšie k tomu sme mali v prvom stretnutí v Rusku, aj proti Česku sme podali dobrý výkon. Nemecko sme mali zdolať v riadnom hracom čase. Príprava je na skúšanie hráčov na vrchol sezóny, výsledky sú síce podstatné, ale nie najdôležitejšie. Inak, obdivujem hercov, kameramanov a režisérov, že majú takú veľkú trpezlivosť. Desať viet sme natáčali desať hodín. Vydýchol som si, keď povedali – hotovo.

Ako sa líši ideálna zostava, ktorú by ste chceli mať v Helsinkách, od aktuálnej?
Veľmi málo – až na Mariána Gáboríka a Jaroslava Haláka sú v nej všetci, ktorí mohli prísť. Obom podržíme miesto, uvidíme, ako ich tímy obstoja v druhom kole play off. Niektorých vyradili zranenia. Veľmi si vážim, že v tíme sú také osobnosti ako Zdeno Chára a Miroslav Šatan.

Už sa v mysli pripravujete na to, že vašich zverencov čaká na šampionáte náročný úvod?
V predchádzajúcich dňoch som sa oveľa viac zaoberal prípravou a hľadaním kompletných formácií. Začali sme ich skladať desať dní pred začiatkom majstrovstiev sveta. Za tých pár dní sme sa venovali súčinnosti útočných trojíc, obranných dvojíc i celých pätiek. Dávali sme málo gólov, boli sme neproduktívni. V závere sa to mierne zlepšilo, no protiútok a hra v útočnom pásme nám robila problémy. Dnes je v medzinárodnom hokeji všetko o pohybe.

Máte prepočet, koľko bodov s ktorými súpermi získajú Slováci, aby v skupine skončili do štvrtého miesta?
Prepočty si nerobím. V úvode hráme s tromi silnými súpermi, každý bod s nimi by bol plusový a povzbudil by mužstvo do ďalších zápasov. Nech to počítame akokoľvek, musíme štyri zápasy vyhrať.

Vladimír Vůjtek pri odchode slovenskej výpravy do Helsínk.

Autor: Robert Hüttner

Situácia s brankármi sa vyvinula tak, že z NHL ani z ruskej Kontinentálnej hokejovej ligy neprišiel nik. Neunáhlili ste sa, keď ste povedali, že Petra Budaja a Jána Lašáka nepotrebujete?
Na začiatku sme si mohli vyberať zo siedmich brankárov. S Petrom Budajom sme si záležitosť vysvetlili. Oslovili sme ho, rozhodol sa neprísť, čo rešpektujem. Napokon ostali traja, ktorí pôjdu na majstrovstvá sveta. Nemám dôvod im neveriť. Verím, že na majstrovstvách sveta nesklamú.

Kto bude jednotkou?
Nejako neprahneme po tom, aby sme mali jasnú jednotku. Zastávam názor, že je dobré mať vyrovnanú dvojicu brankárov, ktorí sa vedia kedykoľvek vzájomne zastúpiť. Svetový šampionát je náročný, v skupine odohráme sedem zápasov. Netvrdím, že Petra Hamerlíka a Jána Laca budeme striedať po každom zápase, no chceme zaťaženie brankárov trochu rozložiť.

Podľa mien malo Slovensko na vlaňajších domácich majstrovstvách sveta podstatne silnejšiu zostavu – a nepostúpilo do štvrťfinále. Nemáta vás to?
Slovensko malo štyri roky dozadu na majstrovstvách sveta silnú zostavu a štyri roky sa nedostalo do štvrťfinále. Podľa mien silnú zostavu možno nemáme, ale zasa máme ambicióznych hráčov, ktorí chcú niečo dokázať. Myslím si, že horšie ako za predchádzajúce štyri roky to nebude. Všetci chceme, aby Slovensko skončilo lepšie.

Akú hernú filozofiu uprednostňujete? Ako bude vyzerať hra Slovenska na svetovom šampionáte?
Mužstvo nemôže hrať na jednotlivcov, musí hrať kolektívne. Nemáme zasa tak veľa osobností, ktoré by to mohli vziať na seba a budú rozhodovať zápasy. Preto musíme aj pôsobiť ako tím. Nik nemôže hrať na vlastné tričko. To zdôrazňujeme od začiatku prípravy. Hráči sami vedia, že nie sú až také individuality, aby sami rozhodovali zápasy.

Čo znamená pôsobiť ako tím?
Znamená, že sa hráči navzájom povzbudzujú, pravidelne striedajú. Na ľade nik neostáva minútu a pol. Takisto nechceme, aby niektorí hráči hrali celé presilovky. Chceme, aby všetci boli v tempe. Aby nerobili zbytočné fauly a už vôbec nie v útočnom pásme, aby hrali maximálne disciplinovane. To považujem za tímovú prácu. Takýto prístup sme vyžadovali do hráčov na prípravných turnajoch. S Ruskom a Českom, ktoré patria k špičke svetového hokeja, sme odohrali vyrovnané zápasy. Nestratili sme sa.

Mali ste zvláštny pocit, keď ste stáli na slovenskej striedačke v zápasoch proti Česku?
Nepovedal by som. Trénerskej práci sa venujem už dlhé roky, vedel som, že taká situácia príde. Na klubovej úrovni som neraz hral proti svojmu tímu. Aj proti Vítkoviciam, kde som strávil väčšinu hráčskej kariéry, keď som viedol Zlín alebo Třinec. Dnes pracujem pre slovenský hokej, venujem sa svojej striedačke a kto stojí na druhej strane, sa veľmi nezaujímam.

A keď ste stáli na slovenskej lavičke v ruskom Jaroslavli a viedli ste reprezentáciu proti Rusku?
To bolo viac špecifické, nostalgické i smutné. Jaroslavľ bol a ostáva druhý srdcu najbližší klub v živote, kde som sa cítil ako doma. Skandovanie môjho mena ma rozochvelo. Ľudia si pamätajú, že som s Lokomotivom získal dva ruské tituly a v minulom roku bronz. Tie spomienky na celý tím, ktorý zahynul po páde lietadla, sú stále veľmi živé. Niekedy ma budia zo sna.

Majstrovstvá sveta sa hrajú po novom v dvoch osemčlenných skupinách. Prečo považujete tento systém za lepší?
Je aj spravodlivejší, počítajú sa všetky body, každý gól je dôležitý, nič sa neodpisuje. Každé mužstvo odohrá sedem zápasov, v každom treba hrať naplno. Každý bod sa zíde.

Dlhodobým negatívnym javom národného tímu na medzinárodnej scéne býva veľa vylúčení – aj pre impulzívnosť. Ako to eliminovať?
Upozorňujeme na to od začiatku. A zatiaľ možno až na dva-tri výstrelky sme takéto problémy nemali. Hráči sa zatiaľ držia, usilujú sa o hernú disciplínu. keď chceme však hrať aj trošku agresívny hokej, tak k nejakým faulom v obrannej tretine a vylúčeniam dôjde. Dnes sa na vrcholných podujatiach píska aj ľahký kontakt, preto nabádame hráčov, aby to mali na zreteli.

Viaže sa s Helsinkami nejaká vaša hokejová spomienka?
Ani nie. Ani s Fínskom. A ak, tak nepríjemná. Keď hral syn za Česko na majstrovstvách sveta v roku 1997, Kanaďania sa mu surovo pomstili za hetrik, ktorý im strelil. Traja ho napadli. Odvtedy kanadský hokej veľmi nemusím, hoci ho rešpektujem.

Pri čom si najlepšie vyčistíte hlavu od hokeja?
Tento a predchádzajúci mesiac som mal a mám nabitý program. Najlepšie si oddýchnem pri tenise. Keď mám voľno, dva, trikrát týždenne si ho doprajem so skupinkou rovesníkov doma v Klimkoviciach. Dobre sa odreagujem. A navštevujem aj futbal: okresnú súťaž v Klimkoviciach, za ktoré som kedysi dávno hrával a chodím aj do Ostravy na Baník.

Peter Oremus odstúpil z miesta asistenta z vážnych rodinných dôvodov. Jerguša Baču ste si vybrali sám?
Nie, riešili sme to s prezidentom zväzu a generálnym manažérom. Navrhli ho, rád som súhlasil. Jerguša som poznal, párkrát sme sa stretli, vždy sme si povedali pár slov. Myslím si, že to bola najlepšia voľba. Kompetencie ostali také ako s Petrom: Jerguš prevzal koučing obrancov a všetky tréningy mimo ľadu. Ja vediem tréningy na ľade.

Vladimír Vůjtek a Jerguš Bača.

Autor: TASR

Vidíte v slovenskom hokeji osobitné črty, ktorými sa líši od českého alebo ruského?
Ani nie. Tie rôzne školy – ruská, česká, slovenská, ako sa zvyklo hovoriť – sa vyrovnávajú. Hráči z vyspelých hokejových krajín sa prelínajú v rôznych kluboch. Nedá sa špecifikovať český, slovenský, alebo fínsky hokej. Ak, tak možno v detailoch.

Prvý raz vediete na svetovom šampionáte reprezentáciu – a inej krajiny. Pociťujete väčšie vnútorné napätie než doteraz?
Je to väčšia zodpovednosť – nielen za jedno mesto. Celé Slovensko sledovalo naše výsledky, počas majstrovstiev sa pozornosť ešte zvýši. Už som však zažil aj to, že som prišiel ako prvý tréner do Ruska, nepoznal som pomery, nevedel som dobre reč a tiež som sa s veľkým očakávaním vyrovnal. Teraz je to podobné, aj keď prostredie poznám a rečová bariéra nie je.