Prečo ste prijali ponuku viesť národný tím?
Najmä preto, že sa nenašlo iné riešenie. Cítim zodpovednosť za smerovanie reprezentácie i celého slovenského hokeja.
V očiach fanúšikov ste úspešným trénerom. Neobávate sa, že o túto povesť môžete prísť?
Nie. Keby som sa bál, nejdem do toho. Ale, samozrejme, rešpekt mám. Aj preto mi trvalo trošku dlhšie, kým som súhlasil. Obdobie, počas ktorého som viedol reprezentáciu, hodnotia ľudia pozitívne. Teraz sa vraciam v inej pozícii – ale s vervou a myšlienkou, ktorá keď nájde podporu, môže priniesť dobrý výsledok.
S vaším menom sa spájajú slovenské medaily z majstrovstiev sveta. Trúfate si nadviazať na tie úspechy?
Medaily sľúbiť neviem. Teraz je úplne iná situácia a nevidel by som naše ambície v tejto pozícii. Základnou úlohou je priviesť reprezentáciu tam, kam reálne patrí – teda do prvej osmičky. A možno – keď veci vyjdú, a tým druhým zase nie, môžeme sa pokúsiť prejsť cez štvrťfinále ďalej. Ak sa to v priebehu týchto dvoch rokov stane aspoň raz, budem na výsosť spokojný.
S akými predstavami prichádzate k národnému tímu?
Chcem vytvoriť reprezentáciu ako partiu hráčov. V počiatočnom období dostane prednosť mladosť pred skúsenosťou. Základ tímu chcem vytvoriť z hráčov okolo 23 – 26 rokov. To je svetový trend. A aj budúcnosť reprezentácie. U mladých sú predpoklady rastu, na nich sa musíme zamerať a využiť ich motiváciu.
A čo starší hráči?
V európskych kluboch sú hráči ako Bartečko, s ktorými treba počítať. Ale nie je ich veľa. Pred majstrovstvami sveta doplníme mužstvo skúsenejšími hokejistami, ktorí ešte majú ambíciu hrať v reprezentácii. Samozrejme oslovíme aj hráčov z NHL, ktorí by mohli pochopiť potrebu svojej účasti práve na majstrovstvách sveta a olympiáde.
Pred príchodom na lavičku národného tímu ste si stanovili viacero podmienok. Akých?
Týkajú sa toho, aby sme pre slovenský hokej vytvorili podobné podmienky, aké sú v krajinách, s ktorými súťažíme – teda v Česku, Švédsku, Fínsku, Švajčiarsku či Bielorusku. Výrazne za nimi zaostávame. Potrebujeme úsilie všetkých článkov nášho hokeja a značnú podporu spoločnosti, aby sa nám tento rozdiel podarilo postupne zmazať.
Získali ste aj nejaké konkrétne záruky?
Do konca septembra so svojimi spolupracovníkmi predstavím vedeniu extraligy aj prvej ligy návrhy opatrení, ktoré by sa v priebehu dvoch rokov mali zaviesť. Budú sa týkať obmedzení pre zahraničných hráčov pôsobiacich na Slovensku a zabudovania mladých hokejistov do kádrov. Funguje to vo svete a je to nevyhnutné pre napredovanie slovenského hokeja. Predsa nie je možné, aby si juniori museli platiť za to, aby mohli hrať aj po osemnástke. Je to jeden z dôvodov, prečo veľká skupina týchto hráčov odchádza.
Koho si vyberiete za asistentov?
Budú to ľudia, s ktorými som už spolupracoval – Bokroš, Fero Hossa, Pokovič, veľký trénerský potenciál má Peter Oremus. To je okruh ľudí, s ktorými som predbežne hovoril. Zloženie realizačného tímu oznámim do 15. júla. Debatoval som aj s Petrom Bondrom a Vencom Nedomanským, počítam s ich spoluprácou.
Aké najbližšie kroky vás čakajú?
Najskôr príprava krátkeho tábora pre hráčov do 26 rokov. Mal by byť na konci júla pre približne 35–40 hokejistov. Druhým krokom bude stretnutie – viac spoločenské ako športové – so všetkými slovenskými hráčmi pôsobiacimi v NHL. Potrebujeme si stanoviť ciele smerujúce k olympiáde vo Vancouvri.
Zmluvu ste podpísali do roku 2010. Nechceli ste o rok dlhšiu, aby ste mohli viesť národný tím aj na majstrovstvách sveta na Slovensku?
Dva roky sú dosť dlhý čas na to, aby sme vedeli povedať, či ideme správnym smerom. Potom spolu zvážime, či pokračovať, alebo urobiť zmenu.