Made in Slovakia malo v NHL cveng

Najkrajšie obdobie prišlo začiatkom nového milénia. Dopyt po slovenských hokejistoch vzrástol po premiérovej medaile na juniorskom šampionáte vo Winnipegu 1999 a následnom striebre z majstrovstiev sveta v Petrohrade o rok neskôr.

Najlepšie kúsky Žiga Pálffyho

„Chlapci dosiahli v Rusku historický úspech a pozdvihli meno slovenského hokeja vo svete. Pritom v kádri sme mali len štyroch hráčov z NHL. Skauti sa začali na našich hráčov pozerať trošku inak. Dvere do NHL sa otvorili Višňovskému či Sekerášovi,“ vysvetlil vtedajší reprezentačný tréner Ján Filc.

Gron je vďačný aj za jediný zápas

Túžil dosiahnuť viac. V prestížnej NHL však odohral iba jeden zápas. Päť rokov strávených v zámorí napriek tomu neľutuje. „Ako dieťa som sníval o NHL. Preto som vďačný aj za ten jeden duel,“ priznáva Stanislav Gron, v súčasnosti útočník HC Košice.

Urastený center, ktorého v roku 1997 draftovalo New Jersey v druhom kole z 38. miesta, dostal príležitosť vo februári 2001. Pred zápasom v Caroline ho pre veľkú maródku povolali do prvého tímu Devils. „Večer si ma zavolal tréner farmy a oznámil mi, že ráno letím s ďalším spoluhráčom do Caroliny. Bol som šťastný a zároveň nervózny, zle som spal. Na druhý deň nás na letisku čakal člen realizačného tímu, ktorý nás odviezol do hotela. Nestihli sme ani rozkorčuľovanie, absolvovali sme len spoločný obed,“ priblížil rodák z Bratislavy deň svojho jediného štartu v najlepšej lige sveta.

Pred zápasom ním lomcovala nervozita, mal veľké očakávania. Po pár striedaniach sa však presvedčil, že zápas NHL sa od farmárskej súťaže AHL až tak nelíši. Odohral takmer desať minút a do štatistík si okrem dvoch striel zapísal aj jeden plusový bod. „Začal som vo štvrtej päťke a keď tréner stiahol hru na tri formácie, posunul som sa do tretej. S výnimkou presiloviek a oslabení som si zahral dosť. Dostal som sa aj do jednej príležitosti, ale už si presne nespomínam, či som vystrelil alebo prihral. Prehrali sme 2:3, v našej zostave nechýbal ani Jirko Bicek,“ loví v pamäti 25-násobný slovenský reprezentant.

Po stretnutí v Caroline zostal Gron v prvom tíme, ale v ďalších dvoch súbojoch sedel na tribúne. Potom ho poslali späť do Albany. ,,Vopred mi bolo jasné, že to môže byť môj jediný zápas v NHL, ale veril som, že pribudnú ďalšie. Postupne som sa s tým zmieril. Konkurencia v tíme bola obrovská a ďalšia pozvánka do prvého tímu už neprišla," priznal Gron.

Zo zápasu v Caroline mu nezostal žiaden suvenír. Doma má len dres New Jersey, ktorý dostal na drafte.

V sezóne 2000/01 nastúpilo v NHL aspoň na jeden zápas 30 slovenských hokejistov, čo bolo o jedenásť viac ako rok predtým. Výbornou reklamou pre slovenský hokej boli ďalšie dve medaily – zlato z Göteborgu 2002 a bronz z Helsínk 2003. Počet Slovákov stúpal, vrchol dosiahol v ročníku 2003/04, keď sa ich na zámorských klziskách objavilo dokopy 38. „V tom období mali európski hráči všeobecne dobré meno, dodávali lige pestrosť a ich počet neustále rástol,“ pripomenul Filc.

„Kvalitných hráčov v tom období mali aj Švajčiari, ale do NHL sa nedostali. Jednoducho im chýbali medzinárodné úspechy,“ kladie Peter Šťastný, vtedajší generálny manažér národného tímu, dôraz na úspešné výsledky slovenskej reprezentácie. Niekdajšia hviezda zámorskej ligy pracovala aj v pozícii skauta St. Louis Blues.

„Len v St. Louis sme mali naraz šesť hráčov – Demitru, Bartečka, Handzuša, Nagya, Obšuta i mladého Smreka. Kvôli Demitrovi mi ešte v polovici deväťdesiatych rokov volal tréner Blues Mike Keenan. Pýtal sa, či ho majú vziať z Ottawy. Bol som práve v potravinách. Vravím mu, samozrejme neváhajte. Paľo potom patril osem sezón k najlepším hráčom klubu,“ prezradil Šťastný.

V sezóne 1999/2000 poskladal tréner Blues slovenský útok Demitra, Handzuš, Bartečko, ktorý napodobnil trio bratov Šťastných v Québecu. O sedem rokov neskôr sa v Minnesote na pár stretnutí v jednej formácii stretli Gáborík, Demitra a Radivojevič.

Slováci, ktorí si vytúženú NHL vyskúšali na vlastnej koži, napísali v zámorí rôzne príbehy. Z niektorých sa stali hviezdy, iní plnili skôr defenzívne úlohy v tretích alebo štvrtých päťkách a našlo sa aj veľa takých, ktorí trávili väčšinu času vo farmárskych tímoch a profiligu okúsili len na pár, či dokonca len na jediný zápas. Jiří Bicek v roku 2003 a po ňom Martin Cibák ukázali slovenským fanúšikom najprestížnejšiu trofej – Stanleyho pohár.

Prvý gól Mariána Gáboríka v NHL

Počet Slovákov v NHL začal klesať po výluke v sezóne 2004/05. O rok neskôr sa v lige predstavilo 32 slovenských hokejistov a toto číslo padlo v ostatných dvoch ročníkoch až na 18. V aktuálnej sezóne sa zatiaľ v NHL predstavili štrnásti.

Dôvodov je viac. Niektoré osobnosti posledných dvoch desaťročí ukončili kariéru, ďalší sa už v náročnej konkurencii nedokázali presadiť. Mnohí si to v posledných rokoch namierili do ruskej KHL. A nahradiť ich nemá kto. „Nemyslím si, že sa čísla z rokov 2000 až 2003 môžu ešte niekedy zopakovať. Ale netýka sa to len Slovákov, celkove hrá v NHL čoraz menej Európanov,“ dodal Filc.

Po anglicky nevedel ani zaťať. Ani som sa nesnažil, priznal Sekeráš

Do NHL zamieril po majstrovstvách sveta v Petrohrade vo veku 31 rokov. Siahol po ňom nový klub Minnesota Wild, kde odohral tri vydarené sezóny. „Som veľmi rád, že som si mohol NHL vyskúšať. V zámorí som získal množstvo cenných skúseností,“ tvrdí Ľubomír Sekeráš.

Verili ste, že si ešte po tridsiatke zahráte v NHL?
Táto možnosť sa mi pomaly rozplývala. V kútiku duše som v to začal dúfať po Petrohrade, ale stále som tomu nedával veľkú šancu. Napokon to vyšlo, z čoho som mal a stále mám veľkú radosť.

**Zohralo rozhodujúcu úlohu pri vašom angažmáne v zámorí vystúpenie slovenskej reprezentácie na svetovom šampionáte? **
Pred šampionátom som mal dobrú sezónu v Třinci, možno by si ma nejaký klub vybral aj tak. Ale účasť na majstrovstvách sveta je vždy veľké plus. Odtiaľ je do Ameriky bližšie.

V drafte v roku 2000 si vás vybrala Minnesota. Bolo ťažké dohodnúť sa s klubom na podmienkach?
Ani nie. Povedal som si, že to idem skúsiť do kempu. Keby mi to nevyšlo, vrátil by som sa späť do Európy.

Ako ste boli na tom s angličtinou?
Nevedel som ani zaťať. V škole som sa učil len po rusky.

Kto vám v začiatkoch najviac pomáhal?
V kempe boli viacerí slovenskí a českí hokejisti – Peťo Bartoš, Majo Gáborík, Filip Kuba či Ladislav Benýšek. Oni po anglicky vedeli, najviac mi pomáhal Majo. Sme krajania, navyše obaja Trenčania. Aj bývanie sme si hľadali spolu. Chcel som sa v angličtine zlepšiť, ale mali sme nahustený program a voľného času bolo málo. Priznávam, ani som sa veľmi nesnažil. S učiteľkou, ktorú mi v klube našli, som sa stretol asi štyrikrát za rok. Teraz už je to lepšie, niečo sa na mňa nalepilo.

Spomínate si na prvý zápas?
Pamätám sa, že sme hrali vonku, myslím že v Anaheime, a prehrali sme. Po ďalšej prehre vo Phoenixe sme v prvom domácom zápase v histórii klubu privítali Philadelphiu. Bola to veľká sláva, klub pripravil zaujímavý program. Získali sme prvý bod, čo umocnilo atmosféru. Dostali sme veľkú zarámovanú fotku celého tímu, ktorú mám vystavenú v pivnici medzi ostatnými cennými trofejami.

Ako ste si zvykli na novú súťaž?
Cítil som sa dobre. Až ma príjemne prekvapilo, ako mi NHL sadla. Mal som dostatok skúseností z majstrovstiev sveta, čo bolo mojou výhodou. V Minnesote boli väčšinou mladší hráči a potrebovali okolo nich aj nejakých starších. Hrával som presilovky aj oslabenia. Bol som dosť vyťažený.

Po troch rokoch ste sa vrátili do Európy. Prečo?
Skončila sa mi zmluva s Wild. Dostal som nejaké ponuky, zvážil ich, no nakoniec som uprednostnil návrat.

V závere ďalšej sezóny ste sa nečakane objavili v Dallase. Ako k tomu prišlo?
Najprv som hral v Rusku a potom vo Švédsku. V Södertälje sme ukončili sezónu a po troch týždňoch ničnerobenia mi zavolal agent, že ma chcú v Dallase. Dohodli sme sa, ale za Stars som odohral len štyri zápasy. Neviem, prečo ma tam brali, keď som potom nehrával. Tímu sa veľmi nedarilo, no tréner mal hráčov, ktorým veril. Mne ostala úloha náhradníka.

Čo vám dalo pôsobenie v NHL?
Množstvo skúseností. NHL je veľká fabrika, všetko funguje a všade vládne profesionalizmus. O hráčov sa dokonale postarajú, na vás je už len podať zodpovedajúci vý­kon.

Na čo rád spomínate?
Pekné bolo, keď sme cestovali z Minnesoty, kde bolo mínus 30 stupňov, do slnečnej Kalifornie. Vymenili sme zimné bundy za šortky.