"Už prvý zápas s Maďarmi naznačil, že nie je všetko v poriadku," rozhovoril sa majster sveta z rokov 1977 a 1985. "Vtedy sa malo mužstvo nad sebou zamyslieť a poučiť sa zo svojich chýb. Zúčastnil som sa na niekoľkých majstrovstvách sveta a veľmi dobre viem, čo je to zlý začiatok. Ak sa z neho hráči nedokážu rýchlo spamätať, vezie sa to s nimi počas celého turnaja."

Prehra s Bielorusmi bola podľa Lukáča logickým vyústením toho, že sa slovenský tím po rozpačitom vstupe do turnaja nepostavil k problémom zodpovedne. "Bieloruský tím má ruskú školu a určite aj svoju kvalitu, no hráči s toľkými skúsenosťami by mali takýto zápas zvládnuť. Naše mužstvo sa však stále nachádzalo v ´srabe´, a to sa podpísalo aj pod výsledok," myslí si Lukáč.

Po zápase s Bieloruskom narazili Slováci na jedného z najväčších favoritov turnaja. Výprask 3:7 od Kanaďanov bol už alarmujúci. "Bola to pohroma, naši hokejisti dostali poriadnu facku," poznamenal legendárny Košičan. Ani zdvihnutý varovný prst podľa Lukáča neprinútil Slovákov k hlbšej sebareflexii. Namiesto toho sa nechali ukolísať výsledkom duelu s Fínskom, v ktorom podali jeden zo svojich lepších výkonov na šampionáte. "Ten výkon však nebol nijak oslňujúci, Fíni totiž nehrali s optimálnym nasadením," dodal.

Vysoká prehra s Kanadou nebola ešte nič oproti tomu, čo čakalo zverencov Jána Filca v druhom stretnutí osemfinálovej fázy. Zahanbujúci debakel 0:8 od Česka sa čiernym písmom zapíše do histórie slovenského hokeja ako najväčšia porážka reprezentantov spod Tatier na majstrovstvách sveta. "Bol to šok pre celú hokejovú verejnosť. Tréneri zvolili úplne zlú taktiku. Proti Čechom sa nedá hrať útočným systémom hore-dole. Mali sme vychádzať zo zabezpečenej defenzívy. Keby všetci piati hráči strážili modrú čiaru a vyrážali do brejkov, určite by sa zápas takýmto hrozivým výsledkom neskončil," skonštatoval Lukáč.

"O mne stále tvrdia, že som najväčším kritikom hokeja na Slovensku. Mňa by však zaujímalo, kedy moje slová konečne padnú na úrodnú pôdu. Kedy sa hokejová verejnosť zobudí? Alebo sa budeme opäť tváriť, že sa nič nestalo a nahovárať si, že to bude o rok lepšie? Som presvedčený o tom, že z tohto neúspechu nevyvodí zväz žiadnu zodpovednosť a členovia realizačnhé tímu si svoje stoličky udržia. Pozrite sa ale, ako to dopadlo v českom futbale - stačila jedna prehra so Slovenskom a leteli takmer všetci, od trénerov až po hráčov," pokračoval strieborný medailista zo ZOH 1984.

"Keby som bol na týchto MS kormidelníkom národného mužstva ja, všetci by ma už hnali naspäť do Košíc. No mám pocit, že na Slovensku dokážeme byť kritickí len k niektorým ľuďom. Mrzí ma, že moji bývalí spoluhráči a kolegovia zdieľajú moje názory len vtedy, keď sú so mnou na kávičke alebo na pive. Keď prídu do televízie, zrazu alibisticky mlčia," posťažoval sa 55-ročný bývalý útočník.

Ďalšie príčiny neúspechu? "Hráči zavádzali verejnosť, keď tvrdili, že vytvorili výbornú partiu. Ukázalo sa, že to nebola celkom pravda. Navyše, podaktorí na tom nie sú dobre ani výkonnostne. Čo tam napríklad robia hráči, ktorí v NHL dokopy nič nedokázali? Alebo hráč, ktorého označili za najhoršieho legionára v KHL? Nominovali sa sami. Niektorých členov reprezentačného výberu dokonca ani nepoznám, je pre mňa obrovským prekvapením, že sa dostali až na MS," uzavrel Lukáč.