Od Tatier za Dunaj
Keď Popradčan Ondrejčík pred siedmimi rokmi zahlásil, že pôjde hrať hokej za Dunaj, počúval samé posmešky. „Všetci si ma doberali,“ spomína s úsmevom. „V tom čase to v Poprade nevyzeralo finančne ružovo, tak som sa rozhodol odísť. Ponuka z Maďarska bola lákavá a zapáčilo sa mi tu, tak som ostal,“ vysvetľuje obranca najlepšieho maďarského klubu Alba Volán Székesfehérvár.
Šille odišiel do Maďarska pred deviatimi rokmi. Po šiestich sezónach sa vrátil na Slovensko a ešte minulú jeseň hrával za Skalicu. „Ale v októbri mi povedali, že so mnou nepočítajú. Tak som si hľadal nové pôsobisko,“ hovorí 39-ročný bek. Mesiac hral v Rumunsku, ale napokon sa dohodol s budapeštianskym klubom NZ Stars.
Keďže pochádza z Dunajskej Stredy, problémy s adaptáciou nemal. A už v roku 2003 si prvý raz zahral za maďarský národný tím. „Hneď ma brali za svojho. Keď vysvitlo, že mám aj maďarských predkov, navrhli mi možnosť reprezentovať,“ spomína Šille, ktorý sa vlani pričinil o postup Maďarska medzi hokejovú elitu.
Slota? Všetci sa na ňom smejú
Ondrejčíkova cesta do reprezentácie bola strastiplnejšia. Tatranec sa vytrápil najmä pri skúškach, ktoré boli podmienkou pre získanie maďarského občianstva. „V teste bolo asi päťdesiat otázok a na niektoré ani Maďari nepoznali odpoveď,“ hovorí.
„Moje znalosti maďarčiny boli vtedy chabé. Naučiť sa dá všetko, ale horšie je, keď sa učíte naspamäť niečo, čomu nerozumiete. Pamätám sa, ako ma skúšal môj syn – kládol mi otázky v maďarčine, ktoré mal napísané na papieri, a ja som na ne odpovedal,“ so smiechom opisuje 36-ročný Ondrejčík. „Skrátka, stať sa Maďarom nebolo jednoduché,“ dodáva.
Hokejisti i tréneri zo Slovenska majú v krajine cveng. A nekazí ho ani národnostné napätie, ktoré sa z času načas prelieva cez hranice. Dokonca ani výroky Jána Slotu. „Naopak, spoluhráči sa na nich schuti zasmejú,“ uškŕňa sa Šille.
Foto: Pravda
Návrat o sto rokov dozadu
Krajina zasľúbená najmä vodnému pólu a hádzanej prežívala ešte pred pár rokmi pionierske hokejové časy. „Začiatky boli divoké. Keď som prišiel, v Maďarsku boli dva kryté štadióny. Čudoval som sa, kam som sa to dostal,“ spomína Šille.
Kým v NHL sú dnes zápasy pod holým nebom veľkou slávou, v Maďarsku donedávna neboli ničím neobvyklým. „Retroatmosféru sme zažívali bežne. Vznikali aj komické situácie – po hodine sneženia nebolo vidieť puk, alebo napríklad začalo pršať a zápas sa musel predčasne ukončiť. Pripadal som si, akoby som sa vrátil o sto rokov dozadu,“ priznáva skúsený obranca, ktorý má na konte aj dva zápasy v slovenskej reprezentácii.
Na súboje pod holým si pamätá aj Ondrejčík. „V Budapešti sme hrávali na starom futbalovom štadióne. Tam po nás občas nespokojní fanúšikovia hádzali snehové gule. Keď sme raz hrali v Győri, rozhodca prišiel na zápas o hodinu neskôr. Stmievalo sa, okolo klziska svietili štyri lampy, hrali sme skoro potme. Na prilby by sa nám hodili banícke lampy,“ smeje sa Popradčan.
„Kým nemrzlo, hrávalo sa na tých dvoch krytých štadiónoch. Mužstvá prišli do cudzieho mesta, odohrali zápas a šli domov. Teraz je len v Budapešti päť krytých plôch, všetko sú to nové haly,“ dopĺňa Šille.
V priebehu niekoľkých rokov urobili Maďari značný pokrok, stavajú haly, investujú do mládeže, platia zahraničných trénerov, zvyšuje sa úroveň domácej súťaže. „Újpestu sme kedysi dávali sedemnásť gólov. Teraz je liga vyrovnanejšia,“ porovnáva Ondrejčík.
Národný tím je ako rodina
Aj vzhľadom na minulosť je postup Maďarska medzi elitu svetového hokeja senzáciou. „Je to veľká udalosť, pre hráčov aj pre fanúšikov,“ pritakáva Šille. Na šampionáte môžu Maďari ťažiť zo zohratosti, jadro tímu je totiž pokope niekoľko rokov. „Sme ako rodina. Ale to, že sa poznáme, ešte neznamená, že dokážeme poraziť súperov v áčku,“ zdôrazňuje Šille.
Tvrdí, že silu súperov (v základnej skupine MS nastúpia Maďari proti Slovensku, Kanade a Bielorusku) ešte so spoluhráčmi neriešili. „Máme veľa skúsených hráčov a za tie roky sme už odohrali dosť zápasov proti kvalitným súperom – vrátane Kanady, Švédska či Slovenska.“ Hlavným cieľom reprezentácie je udržať sa v najvyššej kategórii. „Zatiaľ je predčasné hovoriť o tom, či bude Maďarsko hrať v áčku stabilne,“ naznačí.
Hymna? Musí byť maďarská
Pre Šilleho i Ondrejčíka by hneď úvodný zápas na šampionáte mal pikantnú príchuť – Maďari totiž o necelé tri týždne vstúpia do turnaja súbojom proti Slovensku. „Narodil som sa na Slovensku, naučil som sa tam hrať hokej, mám tam veľa kamarátov. Ale osud chcel, aby som svoje skúsenosti odovzdal pre inú krajinu. Určite by to však bol pre mňa špecifický zápas,“ rozoberá Šille.
„Aké to bude hrať proti Slovensku? Neviem. Sú to skôr pocity a doberačky pred zápasom a po ňom. Ale na ľade nemáte čas nad tým rozmýšľať,“ dodáva Ondrejčík, ktorý za Maďarsko dosiaľ odohral niekoľko turnajov vrátane olympijskej kvalifikácie.
„Na šampionáte bude v drese Slovenska hrať pár mojich kamarátov a bolo by pekné stretnúť sa s nimi. Pozdravujem hlavne Ľuba Bartečka,“ odkazuje. Rodák z Levoče tvrdí, že v prípade víťazstva si zaspieva maďarskú hymnu. „Musím, keď hrám za Maďarsko. Jej text som sa musel učiť na spomínané skúšky pri získavaní občianstva. Niečo si pamätám, ale musím si to ešte zopakovať.“