Tomáš priznal v rozhovore, že ho veľmi potešil príchod Mariána Hossu. „Určite to vítam. Marián bude v prvej alebo v druhej formácii. Aj ja by som si s ním samozrejme zahral, uvidíme čo na to povie tréner. Nechám to na Mariána, či si to presadí.“
Kopecký mohol s hrdosťou konštatovať aj skutočnosť, že jeho herný štýl ocenil i legendárny tréner Scotty Bowman: „V play-off chodil takmer na každý zápas. Od svojho agenta viem, že sa mu môj štýl hry páčil, čo sa veľmi potešilo. Vždy keď príde prehodíme zopár slov.“
Víťaz Stanley Cupu takisto prezradil, kto bol jeho vzor v mladosti: „Odjakživa Steve Yzerman. Ten človek má obrovskú charizmu, čo sa mi potvrdilo aj keď som prišiel do Detroitu. Momentálne už vzor ani nemám. Tréner mi často hovoril, nech si všímam Samuela Pahlssona, tak možno on by ním mal byť. Je to jeden z najlepších defenzívnych útočníkov v lige.“
Odchovanca Dubnice draftoval Detroit z nádejného tridsiateho ôsmeho miesta v roku 2000. Do Ameriky odchádzal ako osemnásťročný s vizitkou reprezentanta Slovenska na juniorských majstrovstvách sveta a skúsenosťami z päťdesiatich dvoch zápasov v extralige za Trenčín. Nepomohli – najvyššiu súťaž si opäť zahral až po šiestich rokoch. Prvé dve sezóny strávil v tíme kanadskej juniorskej Western Hockey League Lethbridge Hurricanes, do vyššej ligy, AHL, nazrel iba na tri zápasy v tíme Cincinnati Mighty Ducks.
O krok ďalej sa dostal v roku 2002: na farmu Detroitu v Grand Rapids. Do detroitskej partie veteránov ale stále preniknúť nedokázal. Až po štyroch rokoch, v sezóne 2005/06, na jediný zápas. Po sezóne zvažoval, či nekývnuť na ponuky zo Švédska a Švajčiarska, manželka Mária mu ale povedala, že keď sa pretĺkal tak dlho, na jednom roku až tak záležať nebude.
PREČÍTAJTE SI 57 ODPOVEDÍ TOMÁŠA KOPECKÉHO
Lanskú sezónu už hrával iba za Red Wings – ale len dvadsaťšesť stretnutí. Potom, krátko pred Vianocami 2006, stratil v stretnutí s Chicagom pri mantineli stabilitu, padol na ľad a obranca Blackhawks Jim Vandermeer sa zvalil na neho. Zlomil si kľúčnu kosť, operovali ho. Dal sa doporiadku, v play-off ale odohral iba štyri zápasy, na ľad chodil len zriedkavo.
V nedávno skončenej sezóne sa definitívne usadil v prvom tíme Detroitu, začal hrávať aj presilovky a na ľade trávil aj 15 minút. Tesne pred play-off si však v zápase s Columbusom poranil koleno. Prsteň pre víťaza ale dostane, meno na Pohári vyryté mať bude. Sedemdesiatsedem zápasov, dvanásť bodov, spoľahlivé výkony v základnej časti mu ich zaistili.
Spolužiak Mariána Gáboríka a Marcela Hossu bol v zámorí dlho v tieni slávnejších Trenčanov. Prsteň za Stanley Cup dnes ale majú na Slovensku len traja: Jiří Bicek, Martin Cibák a on.
