Rozjímali ste? Aká asociácia vám zišla na um, keď ste prišli na štadión?
(s hlbokým vzdychom) Od stredajšieho popoludnia sa dá ťažko myslieť na niečo iné, než na obrovskú tragédiu, ktorá postihla Paľa Demitru a hokejistov Jaroslavľa. Bolestivo nás zasiahla a bude v nás dlho. Teraz je naozaj ťažké myslieť na niečo iné.
Čo sa odohráva v mysli, keď nečakane odíde dlhoročný priateľ a spoluhráč?
Keď sa správa o tragédií objavila v médiách, šokovala ma. Akurát som šoféroval. Stuhla mi krv v žilách, musel som zastaviť. Najprv som tomu vôbec nechcel uveriť, ale neskôr, keď katastrofu potvrdili a volali mi aj ďalší známi, človek je nútený si tú myšlienku pripustiť. Je to šokujúca tragédia najmä pre Paľovu rodinu, jeho najbližších: manželku a deti. A aj pre hokejovú pospolitosť. Naše mysle sú s nimi. Veľmi ťažko sa mi k tomu vyjadruje… Keď mám o tom hovoriť, ako keby sa mi v mysli utvrdzovalo, že sa to naozaj stalo. Mal som chvíľky, keď sa mi nechcelo veriť, že sa to nešťastie aj stalo. A aj keď ho oficiálne zdroje potvrdili, zdráhate sa tomu uveriť.
Ktorá chvíľa s Paľom sa vám vyjaví v mysli prvá?
Veľmi emotívne lúčenie so slovenskou reprezentáciou po zápase s Dánskom na tohtoročných majstrovstvách sveta. To je môj najsilnejší zážitok s Paľom. Jeho rozlúčka na bratislavskom štadióne nabrala po tragédii hlbší zmysel. Stále mám pred očami tú chvíľu, zachytenú i na fotografii, keď sa na ľade lúči s fanúšikmi. Ostane mi v hlave veľmi dlho.
S Paľom ste rovnaký ročník narodenia – 1974. Spomeniete si, kedy sa prvý raz pretli vaše hokejové cesty?
Nie je nijaký iný hokejista, s ktorým by sa moja kariéra tak prelínala a mala toľko styčných bodov, ako s Paľom. Sme rovnako starí, nastupovali sme proti sebe už v žiackych súťažiach. On za Dubnicu, ja za Topoľčany. Už vtedy sme súperili, každý z nás chcel vyhrať. Pamätám si zápas, keď nám Paľo strelil päť gólov… Potom sme sa, sedemnásťroční mladíci, stretli v Dukle Trenčín. Bývali sme spolu v izbe. V rovnaký rok nás draftovali do NHL. Aj naša kariéra v NHL mala súbežné paralely. A v slovenskej reprezentácii sme sa nespočetnekrát stretli, obaja sme hrali za národný tím pri jeho prvej účasti medzi elitou vo Viedni 1996. Obaja máme dve deti… Vlani sme prešli do ruskej Kontinentálnej hokejovej ligy. Máme naozaj veľa spoločného. Preto je pre mňa také ťažké zmieriť sa s tým, že sa už nikdy nestretneme.
V čom tkvela jeho hokejová výnimočnosť?
Paľo mal úžasný cit pre hru, taký má len veľmi málo hráčov. Patril k tým, ktorí ani nemuseli veľa rozmýšľať, cit pre situáciu vyplýval z vnútra. Hru vnímal z pohybu iných. Zvolil spravidla správne rozhodnutie, aby akcia bola pre súpera nebezpečná, aby hrozila gólom.
Máte pred očami blafák, keď v zápase o bronz na svetovom šampionáte v Helsinkách 2003 prekonal českého brankára Vokouna?
Samozrejme! Veď ja som mu vtedy do šance prihrával… To je ďalšia veľmi silná spomienka. Paľo bol skvelý hokejista i človek. Takých momentov, keď ukázal výnimočnosť, je naozaj veľa. Stačí si spomenúť na vlaňajší olympijský turnaj vo Vancouvri, na jeho parádny víťazný gól zo samostatného nájazdu proti Rusku. Počas výluky v NHL odohral celú sezónu v Trenčíne, zabával divákov v slovenskej extralige. A dlhé roky aj v NHL – vo všetkých kluboch, v ktorých pôsobil. Pri týchto slovách si opäť uvedomujem, aká veľká tragédia je to pre všetkých nás, čo sme s mím hrávali. A najväčšia pre jeho rodinu.
V minulej sezóne ste nazreli do ruskej Kontinentálnej hokejovej ligy. Uvažujete o návrate do nej alebo to po tragickej strede vylučujete?
Teraz sa nad takými vecami ťažko rozmýšľa. Aj nad hokejom vôbec, keď sa udialo takéto veľké nešťastie.
Poznali ste okrem Paľa Demitru bližšie aj niektorých iných hráčov Lokomotivu Jaroslavľ?
Dobre som poznal českého hokejistu Pepa Vašíčka i jeho priateľku. Istý čas sme boli spoluhráčmi v tíme New York Islanders. Tiež sa mi nechce veriť, že sa stal obeťou. Aj preto sa katastrofa stále vracia človeku do hlavy. Keď prídete medzi ľudí, nevyhnete sa spomienkam a clivej atmosfére. Najmä v hokejovom prostredí.
Čo by ste Pavlovi Demitrovi odkázali do hokejového neba?
(po chvíľke) Nech je tam spokojný a šťastný. Budeme naňho myslieť i spomínať.
Po tohtoročných majstrovstvách sveta presiakla informácia, že budúcu sezónu odohráte v KHL v drese Atlanu Mytišči. Bolo to vtedy reálne?
Bolo to na spadnutie, rokovali sme intenzívne, no jednu-dve veci sme nedoriešili. Z tohto dôvodu to po čase padlo, hoci k dohode sme boli blízko. Odložili sme to a potom sme sa k tomu už nevrátili.
Takže začnete sezónu v Slovane – ako vlani?
Konkrétne ešte nič nie je dohodnuté naisto. V nasledujúcich dňoch to budeme riešiť. Približná ústna dohoda je zatiaľ na jeden mesiac od začiatku súťaže – a potom sa uvidí, čo ďalej. Nechávam si otvorené aj iné možnosti.
Naznačíte, aké?
Slovan má momentálne veľkú maródku, a tak ten jeden mesiac by sa obojstranne hodil. Nevylučujem však ani dlhodobejšie a trvalejšie pôsobenie – možno aj na celú sezónu. Na Slovensku som len dva-tri dni, absolvoval som druhý tréning. Musím sa najprv aklimatizovať a potom rozhodnúť.
Ako dlho trénujete?
Slovanisti majú predo mnou asi mesačný náskok. Nejakú prípravu už mám za sebou aj ja, tri týždne som chodil na ľad, ale nie s mužstvom. Nešlo o tréningy s intenzívnym nasadením. Nie som však úplne na začiatku, potrebujem týždeň-dva poriadne popracovať, aby sa dalo už hovoriť aj o hernej forme. K tomu potrebujem zápasovú prax, korčuľovať môžem aj sám. Čo som aj robil.
Do akého Slovana ste prišli v porovnaní s vlaňajškom?
Môžem to trochu porovnať, lebo aj v minulom ročníku som chvíľu v Slovane pobudol a odohral zaň pár zápasov. Skladba mužstva sa zmenila, je mladšie, dravšie. Vedenie spravilo správne zmeny, čo sa, verím, ukáže v nadchádzajúcom ročníku extraligy. Počul som,že chlapci majú za sebou kvalitnú a tvrdú letnú prípravu i solídne účinkovanie v medzinárodnej súťaži European Trophy. Príjemne ma prekvapili víťazstvami nad silnými európskymi mužstvami. Skôr či neskôr sa to odzrkadlí aj vo výsledkoch. Je to dobrý východiskový krok do extraligy i pre sebavedomie mladých hráčov.
