Ako dlho vám trvala cesta?
V pondelok ráno o siedmej som odchádzal z bytu v Chabarovsku, o desiatej som mal let do Moskvy, ktorý trval osem hodín. Následne som čakal ďalších šesť hodín na spoj do Viedne, no a potom po krásnej novej dialnici som zamieril domov do Zvolena. Hoci som sa poriadne nevyspal a cítim únavu mám dobrú náladu, takú vianočnú.
Autobusový presun do Klagenfurtu bude pre vás tým pádom asi malina.
To je pár hodín, to je nič (smiech).
Ako dlho vám bude trvať aklimatizácia?
Hovorí sa že jedna hodina – jeden deň. Ja však verím, že za také tri dni to bude v pohode.
Nenabúra vám táto reprezentačná akcia predvianočné plány?
Práveže mi to aj celkom sadne. Po turnaji v Rakúsku hráme v Kazani, takže tak či tak by som musel ísť cez Moskvu. Aspoň si zvyknem na tento časový posun. Vonku totiž hráme štyri zápasy v sérii, no a potom letím na Nový rok do Pardubíc, takže v Chabarovsku budem späť až po Novom roku.
Vaša dlhoročná brankárska dvojička Rastislav Staňa napokon na Rakúsky pohár pre chorobu nepríde, v nominácii ho nahradil Ján Laco z Levu Poprad. Ako spolu vychádzate?
Super. Janík je skvelý chalan, nemám s ním najmenší problém.
Prvý reprezentačný turnaj priniesol skvelý úspech v podobe triumfu na Nemeckom pohári, sledovali ste výkony Slovákov?
Samozrejme, veľmi ma to potešilo. Tak ale, keď vám brankár zachytá, to je potom radosť hrať. Pokiaľ majú útočníci istotu v obrane a brankárovi, tak sa hneď hrá ľahšie.
Teraz bude úloha na vás to zopakovať…
Samozrejme, napokon, na to som tu.
Na brankárskom poste je v národnom tíme veľký pretlak, pred majstrovstvami sveta prichádza do úvahy šesť-sedem gólmanov.
To je len dobre, keď je konkurencia a hlavne mladá krv, tým pádom sa aj ja viac teším a mám väčšiu motiváciu zabojovať o miestenku v tíme. Takto je to lepšie ako pred piatimi-šiestimi rokmi keď bolo dopredu jasné, ako to bude. A keby mi to aj nevyšlo nevadí, hlavne aby sa mal tréner a národ o koho oprieť.
Z roka na rok sa prakticky obmenil celý káder slovenského tímu, čo hovoríte na generačnú výmenu?
Je to prirozdený vývoj v živote, že niečo odchádza a niečo prichádza. Je to však len dobre. Uvidíme aké to bude na majstrovstvách sveta, či sa tam dostanú mladíci. Ak áno a zabojujú ako na Nemeckom pohári tak to bude super. Môže to byť nový impulz pre každého hráča.
Poznáte všetkých hráčov z nominácie?
Až na troch-štyroch áno, veď my sme malá krajina a hokejistov nemáme až tak veľa.
Prvý súper na turnaji z Bieloruska nastúpi s výberom z KHL, môže to byť vaša výhoda, že ich dobre poznáte?
Nedá sa to tak brať, keďže tých mužstiev je tam veľmi veľa. V Chabarovsku so mnou hrá Bielorus Andrej Stepanov s ktorým sme sa trošku hecovali, ale inak špeciálne tých hráčov nepoznám.
Vášmu tímu sa v KHL zatiaľ nesmierne darí, čím to je?
Sme taký hokejový zázrak, pretože s tým čo máme hráme naozaj skvelo. Na ľade si to užívame, bavíme sa hrou a všetci veríme, že to tak bude aj naďalej, hlavne smerom k play-off.
Cítite od vedenia klubu tlak alebo panuje pohodová atmosféra?
Odporúčal by som vám, aby ste videli nášho trénera, potom by ste totiž vedeli, čo je to tlak (smiech). Keď stojí od vás pár centimetrov a kričí vaše meno, tak je vám jasné, že musíte dať do každého zápasu všetko.
Vyhovuje vám, že sa s Alexejom Muryginom v bránke pravidelne striedate?
Priznám sa, že by som bol radšej, ak by som chytal častejšie. Predsa len, v doterajšej kariére som bol zvyknutý, že som chytával 80 percent zápasov. Všetko je to však na rozhodnutí trénera, navyše môj kolega predvádzane neuveriteľné zákroky. Až mi to pripadá, že musím pri ňom bojovať o svoje miesto v bránke ja.
Cítite sa v Chabarovsku už čiastočne ako doma?
Aj keby tam žijem desať rokov, tak sa tam tak cítiť nebudem. Domov je len jeden.
Dodalo vám pôsobenie v najvzdialenejšom klube KHL ešte väčšiu odolnosť?
Je to naozaj náročné, pretože žiadne mužstvo na svete nelieta toľko ako my, navyše, všetko takmer vždy ideme normálnou linkou, žiadne čartrové lety. Z Chabarovsku domov je to desať časových pásiem, to máte ako let do Vancouvru.