Najprv v ruskej superlige, potom v novovzniknutej Kontinentálnej hokejovej lige. Do nej sa temperamentný búrlivák vracia na lavičke bratislavského Slovana. Už ako ostrieľaný kouč s bohatými skúsenosťami z KHL: z moskovského Spartaka, Atlantu Mytišči, SKA Petrohrad i Avangardu Omsk.
Vítali ma – vitajte doma
Čím je pre 56-ročného rodáka z Přerova príťažlivý klub z hlavného mesta?
„Vybudoval som si tu určité meno, dal som Slovanu svoj imidž. Klubu sa to páčilo, vzal ma ako svojho. Vždy, keď som prišiel do Bratislavy na svetový šampionát alebo na nejaké zápasy, známi ma vítali – konečne ste prišli domov. Čo človeka veľmi teší i zaväzuje. To je dôvod, prečo som sa do Slovana vrátil, hoci situácia nie je jednoduchá. Pre mňa je to však obrovská výzva – vrátiť sa do KHL a so Slovanom niečo dokázať. Teším sa na elektrizujúcu atmosféru KHL, že opäť o niečo pôjde, že to už vypukne. Dosť dlho som odpočíval, adrenalín mi chýbal. Želám si, aby aj hráči dobre začali, naštartovali sa. Bratislavu, Slovensko i realizačný tím chceme presvedčiť, že pre úspech urobíme všetko. Aby diváci radi chodili na hokej a z plnej arény odchádzali spokojní,“ prízvukuje.
O Říhovom príchode do Slovana sa hovorilo aj v minulej sezóne. Objavil sa v hľadisku na zápasoch, avšak jeho krajana Rostislava Čadu nahradil Fín Petri Matikainen. Nemrzelo ho, že sa so Slovanom nedohodol? „Mrzelo a trochu aj sklamalo, ale rešpektoval som rozhodnutie vedenia. Siahlo po inom riešení. Ani sme sa poriadne nezišli. Podotýkam, že neboli za tým peniaze. Čo sa týka zmluvy, za mňa rokuje agent. Na kompromis som pripravený vždy. Aj preto som teraz tu.“
S Kýhosom sme si to vysvetlili
Čo nevyšlo v úvode minulého ročníka, prišlo pred začiatkom aktuálneho, hoci nie úplne priamočiaro. Spočiatku sa na uvoľnený trénerský post najviac spomínal Vladimír Kýhos.
„Nie svojím pričinením som sa dostal do nepríjemnej situácie. Slovan so mnou komunikoval aj v minulej sezóne, keď sa dostal do hernej krízy. Aj keď sme sa napokon nedohodli, ostal som v kontakte s generálnym manažérom Marošom Krajčim i Olinom Šteflom. Slovan zakončil sezónu rozpačito. Vtedy to vyzeralo tak, že v nadchádzajúcom ročníku KHL bude chýbať. Uvažovalo sa o účasti v EBEL-lige, spomínal sa i návrat do slovenskej extraligy – aj sa do nej prihlásil. Dlho sa nevedelo, v ktorej súťaži zakotví. Registroval som to a v tom čase mi bolo takmer jedno, kde to bude. Bol som presvedčený, že ak mi klub ponúkne zmluvu, prikývnem. Medzitým sa otvorila možnosť pokračovania v KHL, komunikácia uviazla. Začalo sa hovoriť o pánovi Kýhosovi. Zmluvu, akú mu ponúkol Slovan, som dostal aj ja, akurát že som ju – na rozdiel od kolegu – neodoslal podpísanú. Mal som informácie, že Slovan oslovil aj iných trénerov a rozhodne sa vtedy, keď bude mať stopercentnú istotu účasti v KHL. Dostal som dôveru, čo ma potešilo. S Láďom Kýhosom sme si to vysvetlili na spoločnom stretnutí – vo vínnej pivničke. Povedal som mu, že nemám vo zvyku spochybňovať kolegovu autoritu, chodiť za niekým a dožadovať sa zmluvy, ak mi ju sám neponúkne.“
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Česko uprednostnilo Vůjteka
Všetko by sa vyvíjalo inak, ak by sa Miloš Říha stal trénerom českej hokejovej reprezentácie. Vladimír Růžička po podozrení z brania úplatkov po svetovom šampionáte v Prahe a Ostrave skončil. Jeho zverenci ostali bez medaily. Aj český zväz hľadal na sklonku jari trénera. Jedným z adeptov bol aj Říha – a nie po prvý raz. Tušil šancu alebo bol vzhľadom na predchádzajúce skúsenosti opatrnejší?
„Medzi adeptmi som bol aj predtým. Ak vás však nik neosloví, beriem to len ako špekuláciu a tipovanie médií. Suverénne som síce vyhral dve divácke ankety, ale to okrem dobrého pocitu nič neznamená. Ak nedostanete ponuku od kompetentných z vedenia hokejového zväzu – a ja som takú nedostal – tak sa rýchlo zorientujete. Nik so mnou túto tému neotvoril ani počas svetového šampionátu v Česku. Nenechal som si ho ujsť, zúčastnil som sa na seminári trénerov. Keď sme s Vladimírom Vůjtekom ostali dvaja kandidáti, v duchu som si želal a dúfal, že moju predchádzajúcu prácu ocenia aj ponukou na najdôležitejší a najsledovanejší post, no nestalo sa. Keď s vami nik nehovorí, tušíte, ako dopadnete.“
Prekvapilo Říhu, že dôveru dostal Vladimír Vůjtek? „Nie, keď sme ostali dvaja, bol väčší favorit. Získal cenné skúsenosti so slovenskou reprezentáciou, doviedol ju k striebornej medaile. Je oveľa pokojnejší i o niečo skúsenejší. Aj jeho už predtým oslovili, tiež dlho čakal na kreslo českej reprezentácie. Sadne si doň zo slovenského – keď to už možno ani nečakal. Nič to nemení na to, že som mu dával väčšiu šancu,“ prízvukuje. Čiže – po Vůjtekovi príde v Česku na rad Říha?
„Nerád predbieham. Počúvam, že by mal prísť niekto mladší. Nastáva na to čas. Máme niekoľko ambicióznych trénerov, niektorí sú bližšie k ľuďom, ktorí o tom rozhodujú, než ja. V Rusku som pôsobil sedem rokov, Česko ma stále ako odborníka až tak neberie,“ povie na rovinu.
Pochvala z Mariboru
Zato v Rusku sa cíti ako ryba vo vode. Pár trénerom-kolegom už s mužstvami, ktoré viedol, vypálili rybník. Na čo sa najviac teší pri opätovnom návrate do KHL?
„Na zápasy! Príprava býva vždy drsnejšia. Taká – nechcem povedať, že nezaujímavá, lebo pre mňa je zaujímavá stále. V nej zisťujete, kto s kým ladí, kryštalizuje sa herná i kolektívna tvár. Som príjemne prekvapený, ako mužstvo pracovalo a pracuje. Čím viac, tým viac nás to baví,“ hovorí spontánne, ako by bolo všetko v najlepšom poriadku. Neregistroval počas tréningov u hráčov neistotu z nevyplatených podlžností?
„Nemali sme na to čas. Na tréningoch sme sa o tom nerozprávali. A ak, tak pred alebo po povinnostiach na ľade. Hráči k nim pristupovali naprosto profesionálne. Poctivo si odmakali, čo sme na nich naložili. Na príkladoch viacerých hráčov, ktorí sa vrátili späť, vidieť, že klubu veria a chcú zaň hrať. Sme radi, že to tak je, a aj verejnosti vysielame signál, ako sa k tomu staviame.“ Říha netajil, že odchod na výjazd na dva prípravné zápasy do slovinského Mariboru sa posunul.
„Na nepokojnej situácii, ktorá vznikla, sa odrazilo, že dohadovanie o splátkových kalendároch malo prísť skôr, aby sme sa tým nemuseli zaoberať. Akonáhle hráči nasadli do autobusu, hodili to za hlavu, problém nechali v Bratislave. Odohrali tam dva výborné a víťazné zápasy proti Ufe. Urobili sme Slovanu dobré meno, z Mariboru prišli pozitívne ohlasy. Verím, že do začiatku sezóny sa situácia ešte viac upokojí a budeme sa môcť sústrediť len na hokej.“
Považuje postup do play off za reálny? Iný cieľ do úvahy neprichádza. „Ciele si nedávam. Ak, tak jediný: čo najlepšie pripraviť mužstvo. V každom zápase musí odovzdať srdce i dušu, aj keď prípadne prehrá. Najmä doma, kde ako zisťujem, je pod väčším tlakom. Divákom musíme presvedčiť, že sme na ľade nechali všetko. Cieľ sa bude odvíjať od tohto prístupu.“
O ruskej duši
Má tréner Slovana obľúbené mestá a kluby v KHL?
„Úprimne – kamkoľvek prídem, tak ma vítajú. Keď sme s Atlantom hrali finálovú sériu v Ufe, v prvom zápase sme domácich potrápili. Mal som trochu obavy vyjsť von. S asistentom sme opatrne zašli do reštaurácie na pivo. Všade na stenách viseli dresy domáceho tímu – a tamojší štamgasti nás privítali veľkým potleskom. Dlho som taký nezažil. V duchu som sa im ospravedlňoval za predpojatosť, keď som si myslel, že nás vypískajú. Vybudoval som si aj korektné vzťahy s trénermi i médiami. Niektorí ruskí tréneri hovoria len úsečne, ja poviem veci na rovinu. Nič neskrývam.“
Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
Ako si kouč zo zahraničia získa v Rusku autoritu?
„Každý národ má svoju mentalitu – či ide o Rusov, Čechov alebo Slovákov. Rusi sú úžasne hrdý národ. Keď si vás obľúbia, tak vás berú takmer ako svojho z rodiny. Ale keď nie, vedia byť veľmi odmeraní. Druhú možnosť som zatiaľ nezažil a dúfam, že ani nezažijem. Vždy, keď som končil svoju misiu v kluboch KHL, fanúšikovia mi odovzdali pred odchodom nejaké darčeky. V Spartaku sa tak stalo po každej sezóne. Veľmi si to cením. Doma mám veľa všelijakých suvenírov. Keď mám čas, sadnem si do mojej izbičky slávy – a pochytí ma aj nostalgia, pretože za každým darčekom je nejaký príbeh. Aj takýmto spôsobom načerpávam energiu. Život však ide ďalej, teším sa, že moskovský Spartak sa vrátil do KHL, no už bude hrať inde než za môjho pôsobenia. Presťahoval sa do Lužník, kde hrávalo Dynamo – a to sa presídlilo do nového moderného stánku.“
Má pán Miloš, ako ho nazývajú ruské médiá, k nejakému suveníru citový vzťah?
„Ťažko vybrať jeden. Som citlivý človek. Vnímam, čo mi kto daruje, sú to pre mňa hrejivé chvíle. Azda najemotívnejšie som prežíval finálovú sériu proti Ufe. Atlant slávil druhé miesto ako titul. Návštevy v sezóne rástli geometrickým radom – a v jej závere sa stali vstupenky úzkym profilom. Nepreženiem, keď poviem, že celé Rusko nám držalo palce proti veľkým favoritom. Mytišči pulzovalo hokejom.“
Súkromie je osobná vec každého
Říhovi dal jeden ruský denník prezývku – Richard Gere. Zrejme pre prírodný strieborný melír, podobný slávnemu hercovi.
„Nezaregistroval som to, počujem to prvý raz. Teraz mi dávajú iné prezývky (zvučne sa zasmeje). Veď čítate noviny, nie?“- naráža na to, že jeho súkromie sa pred pár dňami stalo vďačnou témou bulváru. Neskomplikovalo mu to pozíciu v tíme?
„Vedenie sa ma pýtalo, či to negatívne nezasiahne mužstvo. Hráči to vzali profesionálne – súkromie je každého osobná vec. Tak by to malo byť. V živote sa ustavične dejú nejaké veci, toto už nemá cenu rozpitvávať. Všetkým sa môžem pozrieť do očí. Ten príbeh sa udial trochu inak, než ho vykreslili, no už je to za nami. Žiaľ, pikantné na tom bolo, že šlo o konflikt trénera s bývalým hráčom, v ktorom figuruje jeho manželka.“
Už si tréner Slovana zvykol na Bratislavu? Má svoje obľúbené miesta?
„V Bratislave sa cítim príjemnejšie než v Prahe. Veľmi rád sa prechádzam uličkami v Starom meste, zájdem si na hrad. Od hokeja si najlepšie oddýchnem pri golfe a tenise, prípadne i návštevou divadla. Zatiaľ som však nemal veľa voľného času, trikrát denne sme trénovali. Teraz je najdôležitejšie, aby mužstvo dobre vstúpilo do sezóny.“
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Koho považuje za favorita ôsmeho ročníka KHL?
„To sa veľmi nemení, aj keď som takmer dva roky bol mimo diania: Petrohrad sa pokúsi obhájiť titul, ambíciu získať ho netaja ďalšie silné – Magnitogorsk, Omsk, CSKA i Dynamo Moskva.“