Foto: Ivan Majerský, Pravda
S bratislavským klubom získal dva extraligové tituly a štvrtú sezónu bude bojovať v prestížnej nadnárodnej súťaži. „Keď vykorčuľujem na klzisko, snažím sa odovzdať maximum, nech diváci vidia, že idem na doraz – do poslednej sekundy,“ vraví 29-ročný obranca.
Slovan začína štvrtú sezónu v KHL. Ako hodnotíte predchádzajúce tri ročníky?
Prvý bol jednoznačne najlepší, keďže sme postúpili do play off. Nasadili sme si latku poriadne vysoko, potešili fanúšikov a prekvapili neprajníkov. Vždy je ťažké niečo pekné dosiahnuť, ale ešte ťažšie obhájiť. Potvrdilo sa to v druhom ročníku, v ktorom sme sa nedostali do vyraďovacej časti. Vlaňajšia sezóna bola najnáročnejšia. Prišlo k výmene trénera, mali sme ťažkosti s kádrom, nehovoriac o finančných problémoch. Radi by sme sa vrátili do starých koľají z premiérovej sezóny, urobili radosť fanúšikom a každému, kto sa podieľa na tomto projekte.
Pred sezónou sa káder okrem dvoch kanadských brankárov Garnetta a Brusta i bieloruského útočníka Protasenju doplnil len o slovenských hokejistov. Aké bude jeho sila?
V ostatných ročníkoch bolo v mužstve viacero cudzincov. V súčasnosti máme štyroch hráčov zo zámoria, dvoch Slovincov, Bielorusa a Čecha. Je to dobré pre slovenský hokej, môže ho to len posunúť. Skutočná kvalita tímu sa prejaví až v súťažných dueloch.
K mužstvu ste sa pripojili až na začiatku augusta. Bol Slovan stále vašou prioritou?
S manželkou sa nám nedávno narodil druhý syn. Počas tehotenstva som jej chcel byť nablízku. Mali sme s agentom rozrobené aj iné alternatívy, ktoré ma nepresvedčili. Usúdil som, že pre mňa i rodinu bude najlepšie, keď ostaneme v Bratislave.
Ako sa cítite ako dvojnásobný otec?
Je to väčšia sranda (smiech). Teraz je podstatná ťarcha na manželke, pri kojení jej príliš nepomôžem. O to viac sa venujem staršiemu Miškovi, ktorý je rád za každú voľnú chvíľu strávenú so mnou. Stále vyvíja nejakú aktivitu, hráme futbal, hokej, bijeme sa. Doma sa nenudím. V noci si pospím, keďže mám tolerantnú manželku, ktorá zatiaľ všetko berie na seba.
Do akej miery vám deti zmenili pohľad na život?
Keď som mal dvadsať, život bol pre mňa gombička. Nikdy som si z ničoho nerobil ťažkú hlavu a myslel si, že sa na tom nikdy nič nezmení. Deti majú veľký vplyv na život a priority sa postupne menia. Hokej je stále mojou vášňou a zamestnaním. Deti sú šťastím a posolstvom.
Manželka Zuzana je bývalá extraligová volejbalistka. Zahráte si niekedy spolu nad vysokou sieťou?
Keď naposledy hrala po niekoľkých rokoch volejbal, potrhala si krížne väzy v kolene. Odvtedy to neskúšala. Každú chvíľu si však začneme prihrávať so synom. Bavia ho všetky športy. Doma už hráme aj basketbal.
S manželkou sa poznáte od šestnástich rokov. Ako ste sa zoznámili?
Na diskotéke v jednom z nákupných centier v Bratislave. Stále sa dohadujeme, kto koho vlastne zbalil – a dodnes sa na tom smejeme. Oficiálne rande sme mali o pár dní. Nevedela, že som hokejista a keď som jej povedal svoje meno, myslela si, že srandujem. Sme spolu odjakživa ako dinosaury.
Chceli by ste mať zo synov hokejistov?
Nechám to na nich. Bolo by to určite pekné. Starší už chodí na hokejové tréningy. Baví ho aj futbal a od septembra ho prihlásim známemu do Petržalky. Nebudem tlačiť na pílu. Chcem, aby športovali už len z princípu, nech majú pohyb.
Budete v nich štepovať lásku k Slovanu?
Miško to už pomaly vníma. Vie, čo znamená logo na našom drese. Keď uvidí orla, hneď kričí Slovan.
Do Bratislavy ste prišli v pätnástich. Ako vzniklo vaše spojenie so Slovanom?
V žiackych kategóriách som hrával za Spišskú Novú Ves. Vedenie Slovana kontaktovalo klub a neskôr aj mojich rodičov. Otec sa ma následne spýtal, či mám záujem. Neváhal som ani chvíľku a v pätnástich začal hrávať v doraste. O rok neskôr som premiérovo nastúpil v seniorskom drese.
Ste rodákom z Gelnice. Cítite sa byť už slovanistom?
Z extraligových klubov mi je Slovan najbližší. V Bratislave žijem dlhé roky, našiel som si tu manželku a cítim sa ako doma. K Slovanu mám srdcový vzťah. V Gelnici ostali žiť rodičia a teta. Chodím tam raz ročne a väčšinu času som s rodinou. Nemám tam ani veľa kamarátov, s ktorými by som sa pravidelne stretával, keďže od desiatich som hrával v Spišskej Novej Vsi.
Vnímate, že bratislavskí fanúšikovia vás už berú za svojho?
Párkrát som zažil situácie, keď ma ľudia spoznali. Neviem, či je to tým, že hrávam v Slovane už dlhšiu dobu. Mám tu zopár výborných kamarátov, dokonca aj takých, ktorí sú ,skalnými' fanúšikmi a nevynechajú žiadny domáci zápas.
Ako ste si oddýchli po vlaňajšej sezóne?
Sezóny, ktoré sa končia svetovým šampionátom, sú vždy dlhé a náročné. Máte menej času na regeneráciu i následnú prípravu. Treba to vedieť vždy optimalizovať.
Boli ste po sezóne viac unavený fyzicky alebo psychicky?
Po skončení základnej časti KHL sme boli všetci vyčerpaní psychicky. Počas sezóny sa riešilo veľa vecí, ktoré neboli príjemné. Chvíľu som si oddýchol a začala sa príprava na majstrovstvá sveta. Keď na nich nepostúpime zo základnej skupiny, nemôžeme to považovať za úspech. Vlaňajšia sezóna nebola ideálna v klube ani v národnom tíme.
Neobávate sa, že sa v Slovane zopakujú minuloročné finančné suchoty?
Povedať, či bude všetko úplne hladké, nevie na sto percent nikto. Zmluvu som podpísal aj preto, lebo verím, že minulý ročník sa nebude opakovať. Týka sa to hokejových i mimohokejových záležitostí.
Foto: SITA, Ján Viazanička
Aké bolo hrať a trénovať s pocitom, že vám nechodí výplata?
Nie je to jednoduché. Ak by to trápilo jedného hráča, dá sa to prekonať. Takto trpela celá kabína. V tom čase to bola téma číslo jeden, preberalo sa to každý deň v kabíne, písalo sa o tom, hovorilo medzi ľuďmi. Valilo sa to na nás z každej strany a človek sa tomu nemohol vyhnúť. Výplaty už meškali aj predtým, ale takýto závažný problém bol prvýkrát. Som presvedčený, že je to za nami.
Museli ste z pozície skúsenejšieho hráča upokojovať kabínu?
V prvom rade sme chceli sezónu dohrať, nikto sa nemienil na to vykašľať. Neviem si ani predstaviť, že na tejto úrovni by sme nenastúpili na zápas. Vedeli sme, že týmto krokom by sme nič nevyriešili, len skomplikovali.
Čo pociťujete pri nástupe na ľad pred zaplnenou arénou?
Cítim zodpovednosť. Nejdem si len zahrať hokej. Ľudia nás prišli podporiť a chcú vidieť kvalitný výkon. Nehovorím, že stále musíme víťaziť. V športe sa niekedy nedarí a prídu aj prehry. Keď vykorčuľujem na klzisko, snažím sa odovzdať maximum, nech diváci vidia, že idem na doraz – do poslednej sekundy.
Vnímate počas zápasu aj búrlivú atmosféru?
Vždy sa snažím od toho odosobniť. Manželka mi dlhé roky vyčíta, že neviem, kde v hľadisku sedí. Okolité vplyvy sa snažím vypustiť z hlavy. Keď začne celý štadión tlieskať, povzbudzovať a tlačiť dopredu, nedá sa to nevnímať. Nemôže ma to však pohltiť, aby som nebol zbytočne premotivovaný.
Ako na vás pôsobí nový český tréner Miloš Říha?
Krátkodobo som ho zažil už pred desiatimi rokmi, keď Slovan pôsobil v extralige. Trénoval ma len počas leta, keďže som odišiel do Kanady. Je to odborník a vie, čo robí. Pôsobil dlhé roky v KHL a verím, že je tu pre to isté ako my hráči. Máme spoločný cieľ – postúpiť do play off.
Od osemnástich ste tri sezóny pôsobili v zámorí. Ako si na to obdobie spomínate?
Boli to nádherné časy. Dva roky som hral v juniorskej lige so Sidneym Crosbym. Mali sme vypredané štadióny doma i vonku. Ľudia ho chceli vidieť a chodili na štadión kvôli nemu. Tretí rok som spoločne s Rusom Alexandrom Radulovom či súčasným kanadským reprezentantom Marcom Vlasicom vyhral Memorial Cup. Zahral som si tam hokej do sýtosti, naučil sa jazyk a vyskúšal si život bez rodiny. Nemenil by som, bola to výborná skúsenosť.
Preukazoval Crosby svoj výnimočný talent už medzi juniormi?
Od začiatku ho porovnávali s Waynom Gretzkym. Kým som ho nevidel hrať, nechcel som tomu veriť. Stále hovorili o 15-ročnom chalanovi, aký je úžasný. Počas dvoch rokov presvedčil naozaj všetkých. Bol superhviezdou.
Ako ste si vychádzali s Crosbym či neskôr s Radulovom?
Zo začiatku som po anglicky len koktal, čiže veľa sme nenarozprávali. Keď som sa zdokonalil v jazyku, šlo to lepšie. Boli sme skvelá partia. Crosby sa na nič nehral, je to výborný chlapík. S kýmkoľvek by som sa z vtedajšieho mužstva stretol, výborne by som sa s ním porozprával. Kamaráti sme aj s Radulovom. Ostatné sezóny sme sa viackrát stretli v KHL a vždy sme po zápase spolu prehodili zopár slov.
Premiéru v KHL ste zažili v Jekaterinburgu 2010/2011. Ako sa odvtedy vyvíja nadnárodná súťaž?
Poznačila ju finančná situácia, ktorá jej neprospela. Kluby prichádzajú a odchádzajú, čo značí o určitej nestabilite. Postupne sa odstraňujú nedostatky, ale stále je len na začiatku. Porovnávať ju s NHL je takmer nemožné. V zámorí liga funguje takmer sto rokov, má svoju históriu, platia tam striktné pravidlá. V KHL sa to celé len modeluje, ale za sedem rokov si vydobyla honor najkvalitnejšej ligy v Európe.
Foto: SITA, Ján Slovák
Ako zvládate náročné presuny?
Keď chcete hrať túto súťaž, musíte si na to zvyknúť. Viete, do čoho idete a nemáte na výber. Buď to akceptujete alebo sa môžete zbaliť a ísť preč.
Akú sú ešte vaše hokejové sny?
Veľmi ma mrzí, že som kvôli zraneniu vynechal vlaňajšiu olympiádu v Soči. To bol a stále je jeden z mojich veľkých športových snov. Rád by som zdvihol nad hlavu víťaznú trofej. Za úspech považujem aj štart na majstrovstvách sveta. Hokejisti z Európy to nemajú nikdy garantované a treba sa o miestenku vždy pobiť.
Ako ste znášali neúčasť pod piatimi kruhmi?
Tréner ma nominoval aj napriek tomu, že som bol zranený. V kútiku duše som veril, že sa dám do poriadku. Keď nadišiel čas konečného rozhodnutia, ťažko sa mi hovorilo, že nepôjdem. Keď sedíte doma pri televízii, vidíte otvárací ceremoniál či hokejové zápasy, radi by ste tam boli. Možno to bola moja životná šanca a prišiel som o ňu. Štvalo ma to. Podržala ma rodina. Keď máte malé deti, nemôžete byť dlho zarmútený. Ony vám vyčarujú úsmev na tvári, aj keď nechcete.
Viete si predstaviť, že by ste zdvihli nad hlavu Gagarinov pohár v drese Slovana?
To by bolo najviac, čo si môžem želať. Bodaj by sa to podarilo, no netreba mať prehnané očakávania. Je dobré pozerať sa na veci triezvo. Ruské kluby ako Dynamo Moskva, Magnitogorsk či Petrohrad majú neporovnateľné finančné možnosti. Môžu si kúpiť najlepších hráčov z celej Európy. V Slovane sa káder poskladal na poslednú chvíľu. Až do júna sa prakticky nevedelo, či sa bude pokračovať v KHL. Neviem si predstaviť, že by Rusi vôbec dovolili, aby vyhral klub mimo Ruska. Hoci Lev Praha mal predvlani k tomu blízko.
Akú sú vaše najväčšie hokejové víťazstvá?
Verím, že ešte len prídu (smiech). S každým úspechom je sezóna krajšia. Vyhrať niečo v Kanade je výnimočné. Dva tituly so Slovanom boli neuveriteľné. Nesmiernu cenu má pre mňa striebro zo svetového šampionátu v Helsinkách 2012. To sú moje vrcholy. Sezóna sa vždy hodnotí na konci. Milujem pocit, keď zvíťazím v poslednom zápase a zdvihnem nad hlavu pohár. Je to odmena za celoročnú prácu.