Tréner Dušan Gregor v minulom ročníku doviedol Saryarku Karagandu k majstrovskému titulu v ruskej Vyššej hokejovej lige. V tejto sezóne vedie v Kontinentálnej hokejovej lige Admiral Vladivostok.
Je veľký skok prejsť z ruskej Vyššej hokejovej ligy do KHL?
Je to veľký kvalitatívny skok. Nie nadarmo sa hovorí, že KHL je druhá najlepšia súťaž na svete. Je to sila. Stretávate sa so špičkovými mužstvami, so špičkovými hráčmi, ktorí sú pojmom i v celosvetovom kontexte. Keď k tomu pridáte extrémne zaťaženie cestovania, prelety časových pásiem, dostanete základný obraz. Chabarovsk a my sa v KHL najviac nalietame, čo je neskutočne náročné.
Je vaša premiéra v KHL ťažšia ako ste očakávali? Prípadne ľahšia?
Zažívam jedinečnú školu skúseností, ktoré nijako inak nezískate, len keď ich prežijete na svojej koži. Pre slovenského trénera, ale aj pre iných cudzincov je veľmi zložité presadiť sa na ruskom trhu. Ponúka desiatky, ba i stovky domácich trénerov, ktorí netaja ambíciu pôsobiť v KHL. Tým je povedané všetko.
Keď sa pozriete na tabuľku Východnej konferencie KHL, aký pocit prevláda?
Nepozerám sa na tabuľku.
Vážne?
Nevidím v tom veľký význam. Oveľa dôležitejšie je pozerať sa na najbližší zápas a usilovať sa bodovať. Ešte je čas pozerať sa, ako stojíme.
Admiral sa drží v prvej osmičke, v postupovom pásme play off. (zhovárali sme sa v sobotu podvečer)
To viem. Klamal by som, keby som povedal, že neviem, na ktorom mieste sme. V úvode ročníka sme v prvej osmičke neboli, a tiež som sa nepozeral na tabuľku. Čaká nás ešte veľa zápasov, a najmä ťažkých.
Tak inak – ste spokojný s bodovým ziskom?
Som človek, ktorý nebýva veľakrát spokojný. Mohlo byť horšie, mohlo byť aj lepšie. Mohli sme mať minimálne o šesť bodov viac, ale aj menej. Nemá zmysel o tom rozprávať. Treba hrať, snažiť sa, ustavične pracovať. Mrzí ma napríklad prehra 3:4 v Petrohrade. Zápas sme rozohrali sľubne, viedli sme tri nula. Nebyť zbytočných zaváhaní, keď sme v rozpätí pár sekúnd dostali dva góly, mohli sme u najväčšieho favorita bodovať. Ale – máme najmladšie mužstvo v KHL, niektorí hráči v nej len získavajú skúsenosti. Je to škola aj pre nich. Pre mňa je dôležité, že tím je ochotný pracovať. Vidím progres, hráčom prízvukujem, aby neopakovali chyby, ktorých sa dopustili.
Admiral vstúpil do tohto ročníka KHL zápasmi vonku – a prehrami. Netriasla sa pod vami stolička?
Zaregistroval som také názory v ruských novinách. Čítam ich pravidelne, aby som sa zdokonalil v ruštine. Ako tréner musíte stále rátať aj s tým, že vás môžu odvolať. Úvod nám naozaj nevyšiel. Človek to pociťuje, ale musí to dať nabok a snažiť sa robiť svoju prácu.
Ako často ste v kontakte s Alexandrom Mogiľným, prezidentom klubu a niekdajším skvelým útočníkom?
Keď sme vo Vladivostoku, s Alexandrom Mogiľným a generálnym riaditeľom Alexandrom Filippenkom som denno-denne. V ruskom prostredí je zvykom pravidelne sa stretávať s vedením. Oboch si nesmierne vážim za to, že mi dali mi možnosť prejsť z Vyššej hokejovej ligy do KHL bez všelijakých známostí či iných prostriedkov. Pre mňa je najväčším cieľom najmä týmto dvom ľuďom vrátiť dôveru, ktorú mi prejavili. Potvrdiť ich očakávania, že si dobre vybrali. Vedenie nám za cieľ určilo postup do play off.
Neuvažovali ste angažovať aj slovenských hokejistov?
Uvažoval, mal som záujem o niektorých slovenských hráčov, avšak miesta pre legionárov boli obsadené. Možno v budúcnosti.
V minulom týždni sa v KHL prvý raz stretli vo vzájomnom súboji tímy slovenských trénerov. V Minsku podľahol Admiral 0:1 zverencom Ľubomíra Pokoviča. Našli ste si chvíľu pre seba?
S Ľubom sme sa len pozdravili, na debatu nebol čas, hoci by bolo čom. Poznáme sa dlho, Ľuba považujem za seriózneho človeka.
Už vás poznajú vo Vladivostoku?
Samozrejme. Stáva sa, že skupinky ľudí čakajú ešte hodinu a pol po zápase na hráčov. Zvyknem odchádzať posledný, neraz najvernejší fanúšikovia čakajú na mňa, aby ma pozdravili. Veľmi si to vážim. Keď som to zistil, snažím sa ísť čo najskôr, aby dlho nečakali.
A v meste?
Aby som povedal pravdu, za celý čas, čo som vo Vladivostoku, mesto som si prešiel akurát, keď čosi vybavujem. Nemal som ešte čas prezrieť si ho. Stále som na zimnom štadióne, hokeju dávam všetko. Takáto šanca prichádza raz, druhý raz už nemusí. Mesto počká.
Materiálne zázemie je v poriadku? Prichádzajú výplaty načas?
Všetko je v pohode. Po tejto stránke sa zodpovední ľudia starajú príkladne, niet rušivých momentov.
Potešilo vás, že v dušičkovom čase ste hrali v Bratislave? Mali ste čas zájsť na hroby?
Myslel som na to, no nevyšlo mi ísť na hroby. Aspoň za mnou prišla manželka so synmi. Jeden býva v Bratislave, druhý v Dubnici. Zapálili sviečky aj za mňa. V nedeľu sme sa všetci stretli na pár minút. Samozrejme, každá chvíľa, keď prídete do rodnej krajiny, človeka poteší. Pre mňa znamená rodina najviac, no trénerská práca prináša aj takéto obete.