Hľadať
Denný / nočný režim
Sledujte nás
Pravda Pravda Domov MS v hokeji Výsledky výsledky

Neoholili by sme sa ani kvôli ženám, vravia bradáči zo Slovana

S bratislavským zimákom sú spätí desaťročia. Len máloktorý fanúšik hokejového Slovana ich nepozná. Pýšia sa totiž neprehliadnuteľnými poznávacími znameniami: dlhočiznými bradami, ktoré majú počas zápasov v Slovnaft aréne zakaždým pomaľované. Na jednej sa vyníma logo Slovana, na druhej súperovo. "Brady by sme si len tak ľahko neoholili. Muselo by ísť o život," zhodujú sa bratislavské dvojčatá Róbert a Ľudovít Bartošovci.

08.12.2012 11:00
bradaci Foto:
Dvojčatá Robo a Ľudo pred zápasom Slovana s Nižným Novgorodom.
debata

Imidž, ktorým pripomínajú slávnych amerických rokerov ZZ Top, si začali pestovať pred piatimi rokmi. Nápad s maľovaním brád však vznikol len vlani – počas majstrovstiev sveta v hokeji na Slovensku. „Nezohnali sme vstupenky na žiadny zápas, tak sme sa vybrali aspoň do fanúšikovskej dediny pri štadióne,“ spomína Róbert. „Tam nás oslovil jeden pán, ktorý maľoval ľuďom tváre. Vraj by bolo dobré, keby sme to vyskúšali aj my – ale na brady,“ dodáva.

Hoci sa najprv zdráhali z obavy, že im farba nepôjde umyť, napokon súhlasili. „Vtedy sme zistili, že fanúšikom, najmä ruským, sa to páči. A tak sme si pred každým zápasom nechali brady premaľovať na vlajky krajín, ktorých hokejisti práve vykorčuľovali na ľad,“ vysvetľuje tichší z dvojice Ľudovít.

Pre bradáčov je Slovan životnou láskou. Jeho... Foto: Ivan Majerský
bradaci Pre bradáčov je Slovan životnou láskou. Jeho zápasy navštevujú už tri desaťročia.

Neskôr rozdávali dvojičky ľuďom radosť rovnakým spôsobom na hudobnom festivale Zlatý Bažant. „Paradoxom je, že sme abstinenti a na bradách sme mali namaľované logá pivovaru,“ smejú sa súrodenci.

Predtým, ako sa stali jedným zo symbolov domácich zápasov Slovana, sa predviedli aj počas tohtoročného svetového šampionátu. „Brady sme si nechali namaľovať pred semifinálovým aj finálovým súbojom. Viacerí priaznivci sa ma po zápase s Čechmi pýtali, prečo mám českú vlajku. Odpovedal som im, že z jednoduchého dôvodu: z úcty k súperovi, ale aj preto, že naším trénerom je Čech,“ prezrádza Ľudovít.

Lokomotíva s Demitrom

Keďže Róbert s Ľudovítom sú dlhoročnými fanúšikmi Slovana, rozhodli sa pred vstupom svojho obľúbeného klubu do KHL, že budú v tradícii maľovania brád pokračovať. Na prvý pohľad sa možno zdá, že dostať logá na dlhé fúzy je jednoduché, ale v skutočnosti ide o takmer hodinový proces.

„Predtým, ako začne kaderník na bradu striekať farbu, musí ju vyžehliť, aby tvorila jednoliaty celok,“ vraví Róbert. „V opačnom prípade by sa logo rozpadlo a nevyzeralo by vôbec pekne. Potom sa brada podobá skôr na cukrovú vatu. Znaky sa na nej ohýbajú a vyzerajú úplne inak,“ dopĺňa Ľudovít.

Bratislavským dvojčatám robili pred súbojom... Foto: Ivan Majerský
bradaci Bratislavským dvojčatám robili pred súbojom Slovana s Lokomotivom Jaroslavľ spoločnosť aj pôvabné fanúšičky.

Podľa bratov sú niektoré logá mimoriadne náročné. „Nachádza sa na nich veľa detailov a tie sa častokrát nedajú zobraziť. Napríklad pred zápasom s Lokomotivom Jaroslavľ sme z jeho loga vynechali niektoré drobnosti. Namiesto nich sme do znaku vsunuli čiernu 38-čku, ktorá pre slovenských fanúšikov veľa znamená a každý vie, o čo ide,“ zvážnie Róbert.

Ktorý z bratov sa častejšie hrdí znakom Slovana?

„Spočiatku ho mal Robo. Ale odvtedy, ako sme prišli na to, že moja brada je špicatejšia, maľujeme znak Slovana na ňu. Podľa nášho kamaráta na nej orol lepšie sedí. Bratova brada je zasa širšia, a tak sa na nej vynímajú logá ruských klubov,“ vysvetľuje Ľudovít.

Televízor namiesto hokeja

Napriek tomu, že pre fanúšikov na štadióne sú výnimočnou atrakciou, nemajú istotu, že na vlastné oči uvidia každý zápas. Vstupenky si totiž zháňajú sami – bez pomoci klubu – rôznymi cestami. „V priemere nás stojí jeden lístok okolo 35 eur, čo je veru dosť peňazí. Keď to zrátame, mohli sme si od začiatku sezóny už kúpiť jeden pekný televízor,“ tvrdí Robo.

V prvej sezóne Slovana v KHL nevynechali zatiaľ ani jeden domáci duel. Do pozície fanúšikovských ikon sa však rozhodne nepasujú. „Skôr sa považujeme za spestrenie pre priaznivcov,“ zhodujú sa s tým, že všetko však má svoje pre aj proti. „Je veľmi milé, keď k nám prichádzajú fanúšikovia a chcú sa fotiť. Naposledy nás potešil dokonca jeden ruský chlapček, ktorý prišiel pred jedným zo zápasov za nami, potriasol nám rukou ako starý chlap a poprosil nás o fotku,“ pousmeje sa Róbert.

„Stretli sme sa však už aj s reakciami ľudí, ktorým zrejme lezieme na nervy. Počuli sme na svoju adresu hlášky typu, že sa všade pcháme a podobne. To veru príjemné nie je,“ dodá Luigi, ako znie Ľudovítova prezývka.

Farbenie brád je približne hodinovy proces. Foto: Ivan Majerský
bradaci Farbenie brád je približne hodinovy proces.

Záujem o bratskú dvojicu je pred každým zápasom veľký. Niekoľkokrát sa objavia počas prestávky na veľkoplošnej obrazovke, odoftia sa s desiatkami záujemcov. Napriek tomu odmietajú na svojom originálnom nápade zarábať. „Viacero ľudí nás už prehováralo, aby sme to robili za peniaze. Ale na to by sme nikdy nepristúpili. Potom by celá vec pre nás stratila význam,“ krútia hlavami.

Úplne im stačí, keď si spolu môžu užiť výborný hokej a skvelú atmosféru. „Emócie síce nedávame príliš najavo, ale počas zápasov to v našom vnútri pekne vrie,“ prezrádza Róbert.

Šťastný, Pašek…Janus

Pre čoskoro 50-ročných chlapov sú návštevy zápasov Slovana samozrejmosťou. Na zimný štadión po prvý raz zavítali ešte ako deti. „Na hokej chodíme dobrých tridsať rokov. Priviedol nás k nemu otec, ktorý nás po prvý raz zobral ako šiestakov či siedmakov na stretnutie s Kladnom,“ rozpamätáva sa Róbert.

Najrýchlejšia hra im prirástla k srdcu. „Počas prvých sedemnástich rokov sme nevynechali ani jeden zápas. A to sme ako deti chodili do večernej školy, ktorá nám hokejové plány občas narúšala. Avšak, aj keď sme zápas nestihli od začiatku, ponáhľali sme sa aspoň na druhú či tretiu tretinu. V škole sme totiž mali skvelého vychovávateľa. U neho platilo pravidlo, že keď sme poctivo chodili na športoviská, kde sme najčastejšie hrali hokej a futbal, dostali sme na utorok alebo piatok lístky zadarmo. To bola pre nás najkrajšia odmena,“ poznamenáva Ľudovít.

Na ktorú generáciu hráčov v belasých dresoch si spomínajú dvojčatá najradšej?

„Pamätáme si slávne časy bratov Šťastných, ale aj na to, ako Slovan vypadol z prvej ligy. Najradšej si však spomíname na mužstvo okolo Pašeka, Jaška, Dorniča či Černého. Keď títo chlapci vybehli na ľad počas presilovej hry, vedeli sme, že je to takmer istý gól,“ tvrdí s hrdosťou v hlase Róbert.

Bradáči sú súčasťou každého zápasu Slovana.... Foto: Ivan Majerský
bradaci Bradáči sú súčasťou každého zápasu Slovana. Nechýbali ani pri víťazstve belasých nad Atlantom Mytišči.

Koho obdivujú zo súčasného Slovana?

„Nechceli by sme nikoho vyzdvihovať, ale Janus to je teda riadne číslo,“ nezaváha vo výbere obľúbenca Róbert. „A veľmi radi máme aj Višňovského. To je skvelý obranca, ktorý vie streliť gól. Jeho hra sa nám preto veľmi páči,“ dopĺňa Ľudovít, ktorý spolu s bratom túžil po kariére hokejistu. „Chceli sme byť brankármi. Keď sme s otcom sledovali v televízii hokej, snívali sme o tom, že raz budeme ruským hviezdam zabraňovať v strieľaní gólov,“ smeje sa Róbert.

Práve do Ruska by sa obaja súrodenci radi pozreli. Ich snom však nie je Moskva, ale prekvapujúco Nižný Novgorod. „Máme tam kamarátky, ktoré tvrdia, že je to jedno z najkrajších miest na svete. Vraj stojí za to ísť sa tam pozrieť,“ tvrdí Ľudovít.

Brada dole? Ak by išlo o život

Okrem hokeja ja vášňou dvojčiat aj účinkovanie v historických filmoch. Pred kamerou sa pohybujú už dvadsať rokov, počas ktorých pôsobili v desiatkach menších úloh. „K herectvu sme sa dostali vďaka bradám. Pôsobili sme v úlohach roľníkov, vojakov, dedinčanov či šľachticov,“ vymenúva Róbert.

S bratom si zahrali vo filmoch Traja mušketieri, v talianskej verzii Pirátov z Karibiku, v Zlatom hlase, Dračom srdci 1 a 2, Frankensteinovi, Matúšovi Čákovi Trenčianskom či Jánošíkovi. Vďaka tomu sa stretli s filmovými hviezdami, akými sú Charlie Sheen, Ben Kingsley alebo Kiefer Sutherland. „Na nakrúcania máme pekné spomienky, ktoré sme zachytili asi na 6-tisíc fotografiách,“ pochvália sa.

Brady im však spôsobili aj problémy. „Občas sa musel jeden z nás pred natáčaním oholiť. Režisérovi sa totiž nepozdávalo, aby hrali v komparze dvaja rovnakí ľudia. Keď sme boli oholení obaja, dostali sme zas príkaz, že počas natáčania nesmieme byť pri sebe bližšie ako sto metrov,“ dodáva Ľudovít.

Čo okrem hereckej úlohy by súrodencov prinútilo oholiť si bradu?

„Ak by niekomu išlo o život, alebo zdravie. Skrátka, keď by sme tým niekomu mohli pomôcť,“ zamyslí sa Róbert.

Neobmäkčilo by ich ani ženské srdce?

„K takým situáciám už v minulosti prišlo. Ženy od nás najprv chceli, aby sme si oholili brady, neskôr ostrihali vlasy – skrátka nás chceli prerobiť. Povahovo sme im sedeli, ale s imidžom málokedy niektorá súhlasila,“ zakončujú drsne pôsobiaci chlapi v kožených bundách. Dodnes sú slobodní.

Dvojčatá Robo a Ľudo pred zápasom Slovana s...
Farbenie brád je približne hodinovy proces.
+3Ľudo a Robo s vlasovým stylistom Róbertom Tóthom.
debata chyba