„Sme prekvapení, aký veľký záujem o nás je. Je to ale fajn, že sa na Slovensku o nás tak začalo hovoriť. Veľká škoda, že sme nezískali aj medailu, pre jej zisk sme však spravili všetko. Pred turnajom by som v to však asi ani neveril. Jednoznačne som hovoril, že nechceme hrať o záchranu a naším cieľom je štvrťfinále. Tvrdil som to už od leta, odkedy sme pripravovali celú filozofiu našej hry, na čom budeme stavať, kde budú naše silné a slabé stránky. Vízie sme sa držali počas celej sezóny, extraligové zápasy sme využívali ako prípravu s výhľadom na majstrovstvá sveta. Z toho plynul aj náš herný prejav, ktorý bol taký, aký bol. Niekomu sa nepáčil, niekomu naopak áno. Chceli sme hrať agresívny a rýchly hokej,“ prezradil po príchode na Slovensko kormidelník Štefan Mikeš.
Slovenský hokej štvrtým miestom na MS spravil dieru do sveta. O projekt dvadsiatky, ktorá už druhý rok pôsobí v extralige, sa priamo v dejisku šampionátu v Ottawe začali vo veľkom informovať aj konkurenti zo Švédska, Česka, Fínska, ale aj Kanady. „Odporučili sme im takýto projekt, je to dobrá vec. Fíni však niečo podobné už v modifikovanej podobe majú, keďže ich výber hrá v 2. lige, vo Švédsku sú zasa každý mesiac zrazy reprezentácie. My sme sa však vydali o niečo inou cestou a neľutujeme to,“ prezradil generálny manažér HK Orange Slovensko 20, Jozef Frühauf.
Víťazstvom nad USA vo štvrťfinále si Slováci spravili veľké meno. Veľkolepý triumf dokonca začali pasovať za jednu z najväčších senzácii histórie juniorských turnajov. „Stretávali sme sa s tým, že sme šli po ulici alebo sme prišli do reštaurácie, tam sa všetci postavili a začali nám tlieskať. Na šampionáte akoby boli dve domáce reprezentácie, lebo práve o našu výpravu bol rovnako veľký záujem ako o tú kanadskú,“ dodal Frühauf.
Samotní hráči sa po ťažkých dvoch týždňoch už najviac tešia na zaslúžený oddych. „Veľmi sa teším na dobrý spánok, musím sa aklimatizovať. Turnaj nás stál veľa síl, ale užívali sme si ho. Ak by ste mi pred mesiacom povedali, že skončíme štvrtí a ja dám sedem gólov, tak by som tomu neveril. Sú to úžasné pocity,“ priznal najproduktívnejší slovenský hráč na MS Tomáš Tatar.
Marek Mertel zažil prvé a posledné juniorské MS, keďže na minulom turnaji v Česku nemohol pre zranenie hrať. V Kanade bol kapitánom tímu, ktorý siahal na cenný kov. „Čo sa dá robiť, medailu sme nezískali, ale život ide ďalej. Som však veľmi rád, ako sa nám darilo. Nezabudnem najmä na duel s Amerikou, kde nám fandila celá hala. To bolo niečo neuveriteľné.“
Slováci mohli dosiahnuť aj viac, no v semifinále proti Švédsku už v tretej tretine na severanov nemali. „Po tom zápase zavládlo sklamanie. Od finále nád delilo pätnásť minút, ale v závere nám už došli sily,“ vrátil sa k boji o finále útočník Richard Pánik. Čo bol preňho najväčší zážitok z MS? „Určite štvrťfinále proti Američanom. Zomkli sme sa ako kolektív a možno nás aj podcenili, ale netreba zabúdať, že v úvode zápasu mali azda tri tutovky, pri ktorých nás podržal brankár Jaro Janus,“ dodal iba 17-ročný hokejista, ktorý hráva v českom Třinci. Práve do mesta ocele okamžite smerujú jeho najbližšie kroky. „Teraz sa vraciam do Třinca, kde budem opäť bojovať o miesto v A-mužstve. Som tam veľmi spokojný, starajú sa o mňa dobre,“ dodal Pánik.