Prvý zápas v NHL odchytal Jaroslav Halák proti Columbusu 18. 2. 2007. Spomínal, že najmä vďaka vám a Radkovi Bonkovi vôbec nebol nervózny. Ako ste ho privítali v prvom tíme?
V prvom rade sme si z neho uťahovali, aby sme trochu odľahčili situáciu. Vraveli sme mu, aby sa nebál, že aj Tomáš Vokoun dostal v prvom zápase jeho kariéry v Montreale štyri „fiky“, potom ho vymenili a aký je z neho teraz brankár. Skôr sme sa snažili Jara rozhodiť, aby príliš nemyslel na to, že chytá prvý zápas za Montreal a bol v pohode. Napokon podal výborný výkon (Montreal vyhral 3:2).
Čím sa Halák ľudsky i hráčsky odlišuje od ostatných brankárov, ktorých ste zažili v Montreale?
Z brankárskeho hľadiska to príliš nedokážem posúdiť. Povahovo je dosť tichý, veľa toho nenahovorí. Prvé dva-tri roky sa veľmi utápal v tom, že Carey Price bol jasná jednotka nech sa dialo, čo sa dialo. Zle to znášal. Až v tejto sezóne sa prvýkrát začal sústrediť iba na seba a zdá sa, že mu to viac než prospelo.
Je v kabíne Montrealu niekto ešte väčší introvert ako slovenský brankár?
Ako som už vravel, asi nie je. Máme v kabíne pár veľmi tichých hráčov, ale Jaro je asi ich líder.
Kedy prejavuje najväčšie emócie?
Po postupe do 2. a do 3. kola play-off som ho videl prejaviť sa viac, než u neho býva zvykom. A samozrejme zaslúžene.
Ako v posledných dňoch znášal zvýšenú pozornosť a popularitu?
Určite ho teší, čo sa mu podarilo, ale sám dobre vie, že najmä tu v Montreale sa sláva a pozornosť mení zo dňa na deň. Horšie znáša časté rozhovory s novinármi, ale niet sa im čo čudovať po tom, čo predvádzal v tejto sezóne.
Ako zvykne tráviť čas na cestách? Hrá karty, alebo skôr počítačové hry?
Jaro je jednoznačne fanúšikom playstation. Aj keby sme cestovali autobusom iba dve minúty, vždy si vytiahne svoje PSP a hrá na ňom futbal alebo niečo iné. Jednoducho v autobusoch či v lietadle vždy fičí na playstation.