Hľadať
Denný / nočný režim
Sledujte nás
Pravda Pravda Domov podcast Výsledky výsledky

Mal talent ako Jágr. Božské ruky ho vyniesli pod strop v Michalovciach

Na slovenskom ľade v minulosti vyrástlo mnoho skvelých hokejistov. Veľa z nich skončilo v najlepšej lige na svete - v NHL.

17.04.2021 06:30
cyg26wfqtmahy688 Foto:
Peter Pinďár (vpravo) na zápase Dukly Michalovce.
debata (16)

Oslavovali ich fanúšikovia v nablýskaných amerických mestách, no nie všetci mali toľko talentu ako Peter Pinďár.

Legenda Michaloviec…

Hokej áno, škola nie

Tento hokejový príbeh sa začal v Košiciach. Na stene detskej izby visel portrét Steva Yzermana a na ihrisku pred domom si to partia malých chlapcov deň čo deň rozdávala vo veľkých hokejových bitkách. Jeden nikdy nechýbal a neustále vytŕčal.

„Toľko som mal vymeškaných hodín, že som ledva dokončil základnú školu,“ začína rozprávať 49-ročný muž so sladko-trpkým hokejovým osudom.

Na štadióne v metropole východu vedeli, že im tam rastie obrovský hokejový talent. Góly aj prihrávky rozdával na počkanie. No bol svojský. Iný ako jeho vrstovníci. „Koľkokrát som zaspal a poslali pre mňa na zápas autobus,“ uškŕňa sa.

Keď sa povie slovo talent, potom Peter Pinďár môže byť jeho synonymom. Spomenul si naňho aj slávny Jaromír Jágr, ktorý v jeho rukách videl ešte väčší potenciál ako v tých vlastných.

„Keď to o mne napísal, tak asi mal pravdu,“ pokračuje v zábavnom duchu, ale následne akosi zvážnie. „Nie, nie, žartujem, boli sme rovnako dobrí, no on možno potreboval viac trénovať. Ja som bol vždy iný, nepripravoval som sa toľko, neraz som sa postavil na ľad po dvojtýždňovej pauze a dal som z fleku tri góly. Neviem, ako je to možné,“ zamýšľa sa.

Nevedeli to ani v Prahe, no napriek tomu ho vzali do reprezentácie šestnásťročných. Práve tam si zahral aj s hviezdnym rodákom z Kladna. Dlho sa však neohrial. „Chceli odo mňa dobré známky v škole. A ja som sa zle učil. Poslali na mňa zlý posudok a skončil som,“ opäť potvrdí, že mal vždy svoju hlavu.

Košické zatĺkanie

Bol taký dobrý, že v košickom áčku mu dali šancu ešte skôr, ako dovŕšil šestnásť. Nastúpil vo Vítkoviciach a hneď pri prvom striedaní poslal elegantnou prihrávkou spoluhráča Žabku do stopercentnej šance. Lenže namiesto strely prišla brutálna sekera. „Žabkovi zlomili ruku a bolo po góle,“ spomína.

O pár dní sa už prvého kanadského bodu dočkal – tentoraz nahrával Rybovičovi. Boli to časy, keď československý hokej začínal koketovať so zámorským. Na talenty sa chodili pozerať spoza mora renomovaní skauti a – pochopiteľne – do oka im padol aj mladý Pinďár.

„Jedného dňa mi prišiel list z Ameriky priamo do klubu. Bol v angličtine a ja, ani moji blízki, sme nerozumeli ani slovo. Ale povedali mi, že to nie je nič dôležité, že si to vôbec nemám všímať. No o rok sa situácia zopakovala. Nedalo mi to a dal som si to preložiť. Písalo sa tam o pracovných vízach a že mám odcestovať do Ameriky,“ loví v pamäti niekdajší šikovný útočník.

Peter Pinďár hádzal v januári 2018 pri... Foto: Peter Brendza
abze4z23jbyopxhm Peter Pinďár hádzal v januári 2018 pri príležitosti ukončenia rekonštrukcie michalovského zimného štadióna úvodne buly v zápase miestnej Dukly proti Skalici.

A viete, čo mu povedali v Košiciach?

„Že ak odídem, všetko mi dajú preplatiť – výchovné, hokejky, výstroje… Narátali mi okolo 500-tisíc korún. Neboli sme žiadni milionári, nikdy sme nemali veľké peniaze, mama sa zľakla. Tak som nikam nešiel, ale na Košice som zanevrel. S hokejom som chcel úplne skončiť,“ priznáva s tým, že nikdy predtým o NHL ani len nesníval.

„Česi nám vždy vraveli, že prečo sa hrabeme na Západ, keď patríme kamsi do Ruska. Úprimne?Ja som chcel žiť normálny život, hrať za Košice, mať sa možno o niečo lepšie ako robotník. To mi stačilo. Veď takto to chodilo za komunistov, nie?“ vraví.

Hokejista, nie vojak

Pribudlo mu pár rokov a bolo treba ísť na vojnu. Do Dukly. Avšak tej michalovskej. Čo spravil? Opäť potvrdil, že veci si chce robiť po svojom. „Čoskoro bol zo mňa vojenský zbeh. Vravel som im: prišiel som sem hrať hokej a nie robiť vojaka!“

Keď máte talent, veľa sa prepáči. Všetko sa nakoniec utriaslo a Pinďár na Zemplíne zostal. „Povedali mi, že dostanem toľko, ako najlepší košickí hráči. Viac mi nebolo treba. Navyše, hneď sa zo mňa stal najlepší strelec,“ pripomína a zároveň pripája ďalšiu historku. Tentoraz s mladým Miroslavom Šatanom – vtedy hráčom rodných Topoľčian.

„Dal som im tri góly, Miro nám jeden. Po zápase sa ma opýtal, čo robím na Slovensku. Vravím mu: Mirko, a ty si už videl niekoho, kto preplával oceán? Veď ja nemám ani na cestu,“ opisuje rozhovor s legendou. Zdôrazňuje však že v Michalovciach sa oňho vždy príkladne starali. Čas by vraj nevrátil. Týmto smerom nikdy neuvažoval, hokej si užíval, bolo mu dobre tam, kde bol…

Prišla sezóne 1999/2000, Pinďár bol strojom na kanadské body v druhej najvyššej súťaž. Na konte ich mal 64. Záujem oňho bol aj z iných klubov, ale bol kmeňovým hráčom Košíc a Michalovčania to s nimi vždy vybavili. „Raz som to skúsil aj v Skalici, no nevyšiel som s jedným hráčom a odišiel som. Jednoducho som viac neprišiel na tréning a bolo vybavené,“ neprekvapuje ďalším hokejovým úletom.

Sezónu dokončil na Zemplíne a následne sa v jeho živote všetko obrátilo naruby. Hovoríme tomu osud. V jeho prípade bol veľmi krutý.

„Bol som v Košiciach na hádzanej, všetci vraveli, že som bol opitý, no ja som si nedal ani pivo. Zamyslený som vošiel na priechod pre chodcov a nejaký zdrogovaný debil ma na červenú prešiel. Na nič si nepamätám. V súdnoznaleckom posudku bolo napísané, že šiel 120-kou. Na moje šťastie, mal Volvo s nízkou kapotou, nabral ma, dolámal mi nohy a ponad čelné sklo som letel ďalších 30 metrov,“ opisuje tragickú udalosť.

Nepoznal bratov

Začalo sa peklo. Na korčule sa už viac nepostavil. Napokon, mal úplne iné problémy.

„Prešiel som všetky možné psychiatrie, geriatrie, päť rokov som nevedel, že mám bratov ani rodinu. Mal som niekoľko centimetrov stlačený mozog, ale žiadne bolesti. Držali ma na silných liekoch, celý čas som bol ako zdrogovaný,“ spomína na smutné roky.

O hokeji spočiatku sníval, chcel sa vrátiť, ale…

Peter Pinďár a Richard Šechný, dve legendy... Foto: Peter Brendza
65osmr5xf6yrjimc Peter Pinďár a Richard Šechný, dve legendy michalovského hokeja.

„Po pol roku som si myslel, že kosť sa zrástla, ale omyl, nevedel som sa ani postaviť. V druhej nemocnici zistili, že môj poškodený mozog nevysiela signály do nohy a tá sa poriadne nezrástla,“ vysvetľuje.

Odvtedy uplynulo 21 rokov, rany sa zocelili, niektoré držia pohromade šróby či drôty. Dodnes však navštevuje psychiatra a stále berie lieky na spanie. „Ten, kto niečo podobné prežil, tak vie,“ vraví.

Poisťovňa mu po nehode zaplatila tri milióny korún. Z toho žil niekoľko rokov. „Ale pri mojich záľubách – automat, nejaký alkohol, vydržalo mi to tak dva-tri roky. Vždy som si dal rád pivko. Kto v Košiciach nepije pivo, tak akoby ani nehral hokej. To je kolektívna zábava. Neviem či aj dnes, ale kedysi to tak naozaj bolo,“ pripomína.

A opäť sa natíska otázka – predsa len, nezmenili by ste niečo? „Už je neskoro nad tým plakať,“ pripúšťa.

Dnes žije v Zavadke, dedinke desať kilometrov od Michaloviec. Je na invalidnom dôchodku, vypočítali mu ho na 76 percent. Poctivo sleduje hokej a raz by sa ešte chcel vrátiť na scénu ako tréner. Aj preto vraj podstúpil protialkoholické liečenie. „Neverili, že vydržím, ale dal som to. Máme tu perfektné vedenie, verím, že mi dovolia trénovať,“ dúfa.

Napokon, je to tamojšia legenda a tým sa musí čo-to odpustiť, všakže?

Postav sa, je hymna

Pod strechou michalovskej arény visia dva dresy. Richarda Šechného a jeho 19-ka. „Veľmi si to vážim. Aj to, ako sa ku mne správa klub. Každú sezónu mi dá dve permanentky a zavše pošle čapicu alebo dres,“ ďakuje.

Dnes má dva veľké sny. Nedávno sa mu narodila dcérka, má osem mesiacov. Keď bude mať štyri, dá ju na hokej. Tvrdí, že je po ňom a bude lepšia ako chlapci. Druhý sen je rozlúčkový zápas, na ktorý sa teší. Až po pandémii, veď pred prázdnou halou by to nemalo význam.

„Vybral som sa aj do Česka za Jardom Jágrom, ale dostal som sa iba k Martinovi Procházkovi. Príde aj Vladimír Vůjtek ml., no hrať nebude, má problémy s bedrovým kĺbom. Daruje mi však český dres, v ktorom dal Kanade na MS tri góly,“ teší sa.

Na duel nenastúpi ani on, jeho nohy nie sú pripravené ani na exhibíciu. Chce však ešte jeden samostatný nájazd. „Veľmi po tom túžim. Každý máme sny, toto je ten môj,“ priznáva.

Verí, že ešte predtým bude s Michalovčanmi oslavovať majstrovský titul. „Majú na to, cítim tam veľmi dobrú a predovšetkým prajnú energiu. Vy tomu možno nerozumiete, ale ja to vidím aj na televíznej obrazovke. Podarí sa im to,“ odkazuje hokejovému Slovensku.

Budeme sa pomaly lúčiť, začína sa prvé semifinále play off extraligy Michalovce – Poprad. „Postav sa, hrajú slovenskú hymnu,“ upozorňuje so smiechom priateľku.

Bude držať palce. Aby vedľa jeho dresu pod michalovským stropom už čoskoro vyvesili aj spomienku na majstrovskú sezónu 2020/2021.

Dresy dvoch legiend vyvesené pod stropom arény... Foto: Peter Brendza
aoejejwmoci3tyqc Dresy dvoch legiend vyvesené pod stropom arény v Michalovciach.

© Autorské práva vyhradené

16 debata chyba
Viac na túto tému: #HK Dukla Michalovce #Peter Pinďár