Hoci má len 25 rokov, pokúša sa už o niekoľký reštart kedysi nádejne rozbehnutej kariéry.
Bez okolkov priznal, že k vnútornej pohode mu pomáhajú aj lieky. Pred časom sa zdôveril, že v súčasnosti má problém nájsť motiváciu na pokračovanie kariéry a fanúšikov sa pýtal na ich názor.
Počas predčasne ukončenej sezóny pôsobil v Kladne a Poprade. Aj keď sa zdalo, že pod Tatrami by sa mu mohol vydariť reštart kariéry, zrejme z klubu odíde.
„V podstate neviem povedať nič nové. Rozprával som sa s pár ľuďmi. Situácia je pre kluby v slovenskej aj českej extralige komplikovaná. Niektoré tímy majú podpísaných hráčov, iné ešte nie. Pripravujem sa a čakám,“ povedal v rozhovore pre denník Šport.
Netají, že by chcel zostať na Slovensku. "V Poprade som sa cítil dobre. Viem si predstaviť hrávať naďalej v našej extralige. Rozprávali sme sa s pánom Jurínyim. Volali sme si po sezóne a párkrát sme si napísali. Tiež boli v ťažkej situácii, rovnako, ako iné kluby. Žiadnu ponuku som spod Tatier nedostal, takže to asi môžeme uzavrieť,“ hovorí.
Pred časom sa v médiách objavila správa o tom, že volal majiteľovi Detvy Róbertovi Ľuptákovi a zaujímal sa o miesto v kádri Podpoľancov. Malo sa to stať po tom, ako tím oznámil angažovanie trénera Ernesta Bokroša.
„Volal som s pánom Ľuptákom, ale nie ohľadom Detvy. Malo to súvislosť s trénerom Ernestom Bokrošom,“ spresňuje.
Je koučom, ktorý z neho vedel vytiahnuť to najlepšie? "Nemyslím si, že len on. Dobrý vzťah som mal aj v poslednej sezóne s trénerom Mikulom v Poprade. Vyhovoval mi. Celkovo som nemal so žiadnym trénerom extra problémy. Pán Bokroš má pozná asi najlepšie, lebo ma mal pod sebou viac rokov. Láka ma s ním znova spolupracovať, ale nové veci mi môžu dať aj iní tréneri,“ pokračuje Réway.
V súvislosti s ním sa spomínali aj Košice. "Z Košíc poznám pána Šťastného, ktorý ma viedol ešte v mládežníckych rokoch v Slavii Praha. Viackrát sme sa zhovárali, keď ešte pôsobil v českej extralige.
Ostali sme v kontakte, uvidíme, čo z toho bude. Nechcem nič predbiehať. Nebolo to len o Košiciach. V prvom rade to musí dávať zmysel nielen pre mňa, ale aj pre klub, kde nakoniec podpíšem zmluvu,“ zdôrazňuje.
Vyjadril sa aj k posilňovaniu imunity a svojej kondícii.
"Pracujem na tom odvtedy, čo ma pustili z nemocnice po problémoch so srdcom. Neskrývam, že kondícia je veľký problém. Silovo som na tom dobre. Snažím sa jazdiť po horách na Orave na bicykli. Každý však vie, že hokejové veci sú iné. Najviac kondície aj tak doženiem na tréningu na ľade. Na začiatku sezóny na to bude času dosť,“ nestráca optimizmus.
Dvadsaťpäťročný hráč sa nevyhol ani reakcii na špekulácie o konci kariéry."Mám len dvadsaťpäť rokov, ale situácia je na psychiku náročná. Po ročnej pauze z minulosti sa všetko otočilo. Cítil som sa dobre v Poprade, mali sme šancu minimálne na medailu a do toho prišla pandémia koronavírusu. Akoby mi všetci dávali znamenie, že mám skončiť. Hokej však milujem, je to môj život a pokiaľ budem môcť, chcem ho hrať naďalej.
Každý bol proti tomu, aby som končil. Som rád, že mám podporu priateľov a rodiny. V konečnom dôsledku však musím urobiť rozhodnutie sám.“
Podľa neho by sa psychické problémy mali riešiť už v zárodku, aby nevnikali väčšie, ťažko riešiteľné.
"Nie každý sa s tým vysporiada sám. Pre mňa osobne to bol extrém. Musel som vyhľadať psychológa, aby som vedel, aké sú možnosti liečby a pomohol si. Posledný rok a pol som mal depresie a bolo to už akútne. Terapia mi pomohla, cítim sa oveľa lepšie. Dúfam, že to pôjde týmto smerom naďalej.“