Vládne vo zvolenskej šatni spokojnosť po dvoch domácich stretnutiach proti Žiline?
Na začiatku sme chceli vyhrať oba duely a ísť k súperovi s mečbalmi. Bohužiaľ sa nám to nepodarilo. Dostali sme sa po tlak, pretože sme tretí zápas série prehrali 3:5. Museli sme vo štvrtok vyhrať, inak by Žilina mohla doma rozhodnúť. Podarilo sa a za stavu 2:2 je stále všetko otvorené.
Nemrzí vás, že ste napriek dvojgólovému vedeniu nedoviedli prvé domáce stretnutie do víťazného konca?
V tejto sérii sme zakaždým otvorili skóre my. Je škoda, že sme to nevyužili lepšie. Je to náročné na psychiku. Búrame mýtus o prvom góle, ktorý veľakrát výrazne pomôže k víťazstvu. Mala by to byť psychická výhoda, ale nám to zatiaľ veľmi nefunguje. Našťastie sme ostatný duel zvládli, i keď nás to stálo veľa síl.
Viac psychických či fyzických?
Aj, aj. Žilina je kvalitný súper, má silné individuality. Bolo tam dosť vylúčení, museli sme sa brániť súperovmu tlaku v závere, čo nám vzalo veľa energie. Mali sme nôž na krku, ale zvládli sme to. V napínavom závere rozhodol náš väčší hlad po víťazstve a obetavosť.
Dráme ste mohli predísť, ale v závere zápasu ste tesne minuli prázdnu bránku…
Veľmi ma to mrzí. Mohol som to celé zaklincovať a ukončiť drámu. Po dvoch góloch som mal v hlave, že môžem streliť hetrik. Vyhrali sme – a to je najdôležitejšie.
Čomu pripisujete veľký počet gólov v celej sérii?
V play off sa väčšina tímov snaží hrať defenzívnejšie, zápasy sú o troch-štyroch góloch. My aj Žilina robíme vzadu veľa chýb, preto sa skóre mení tak často. Séria nemá favorita, je vyrovnaná na papieri i ľade. Myslím si, že jej nič nechýba. Padajú góly, je tam nasadenie i potýčky. Veľa hráčov, ktorí donedávna hrávali spolu, teraz bojujú proti sebe. Kamarátstva idú bokom, bojuje sa na krv.