Ofenzívny univerzál sa zaskvel dvoma gólmi a jednou asistenciou. „Prišiel som sem strieľať góly a pomáhať spoluhráčom. Pred zápasom či počas prestávok si v kabíne zoberiem slovo a snažím sa chlapcom poradiť,“ vraví 31-ročný hokejista.
Ako prežívate hokejový návrat do Martina?
V Martine som sa cítil vždy výborne a na klub mám najlepšie spomienky. Keď sa naskytla možnosť posilniť MHC, šiel som do toho s pokorou. Vedel som, že budú na mňa zvýšené nároky. Nie som však superman, ktorý bude dávať tri góly za zápas. Chcem hrať čo najlepšie a pomôcť mužstvu na začiatku sezóny, aby získalo čo najviac bodov. Nech sa mu ľahšie dýcha, kým odídem. Som rád, že to zatiaľ funguje.
Ako si spomínate na seniorské začiatky v Martine?
Do prvého mužstva ma v osemnástich vytiahol tréner Milan Hovorka. Už v úvodnej sezóne som si urobil solídne meno. Pamätám si, že zo súčasného kádra som vtedy hrával s Michalom Dzubinom i Tomášom Pokrivčákom. Následne som odišiel na tri roky do Ameriky a po návrate zo zámoria som opäť jednu sezónu strávil v Martine.
V deviatich dueloch ste zaznamenali sedem gólov a päť asistencií. Čo sa skrýva za vašou produktivitou?
Sú to skúsenosti a určite aj kúsok hokejového umu. Taktiež mi pomáha celková pohoda v mužstve. Mohlo sa to vyvíjať aj opačne. Tak, ako som mužstvo mohol potiahnuť hore, mohlo aj moje výkony stiahnuť nadol. Som rád, že sa napĺňa prvá možnosť.
Komu robí vaša súčasná forma najväčšiu radosť?
Najväčším fanúšikom je synček Adamko, v decembri bude mať štyri roky. Hoci zápas s Popradom sledoval len v televízii, veľmi ho prežíval. Manželka spomínala, že pri odchode na trestnú lavicu kričal: ocko nechoď. Keď dám gól, bozkáva televízor a vždy povie, že som ho strelil pre neho.
Pred sezónou trápili Martin existenčné problémy. Čakali ste to, že po prvej šestine základnej časti bude tak vysoko (5. miesto)?
Pred prvým zápasom som spoluhráčom prízvukoval, aby dokázali ľuďom i sebe, že majú svoju kvalitu. Viacerí pseudoodborníci pasovali Martin za veľkého outsidera. Som rád, že sa ich predpoklady nenapĺňajú. Často v zápasoch rozhoduje srdiečko, bojovnosť a obetavosť. Keď plníme taktické pokyny, aj skúsenejšie a technickejšie tímy vieme potrápiť a zdolať.
Z piatich domácich duelov ste všetky vyhrali. Čomu to pripisujete?
V Martine sa dlhodobo hrá súperom ťažko. Je tu špecifické prostredie, ktoré dotvárajú skvelí fanúšikovia. Každá séria sa síce niekedy skončí, ale budeme sa naďalej snažiť, aby sme domáce prostredie využívali a zbierali body.
Hoci ste letnú prípravu odštartovali v Slovane, po pár týždňoch ste z Bratislavy odišli. Neľutujete tento krok?
Stojím si pevne za týmto rozhodnutím a vôbec to nebanujem. Sledujem výsledky slovanistov v KHL, občas si zavoláme s Andrejom Šťastným. To, že sa im momentálne nedarí, nevyvoláva vo mne zvýšené emócie. Som šťastný v Martine.
V Martine máte otvorenú zmluvu. Keby prišla ponuka zo Slovana, prijali by ste ju?
Sú to hypotézy. Musíme byť však realisti. Všetci vieme, že takáto situácia nenastane.
Máte ponuky aj z iných zahraničných súťaží?
Pred sezónou som mal viaceré ponuky z českej ligy. Momentálne ešte nie som pripravený, že by som ihneď odišiel. Mám stále dosť času a zatiaľ to nechávam otvorené. Čakám, čo príde.
Posledné štyri sezóny ste hrávali v KHL. Je aj v súčasnosti vašou prioritou?
Som otvorený viacerým možnostiam. Nechcem nič uponáhľať. V rôznych mužstvách prichádza k pohybom v kádri a verím, že si vyberiem správnu možnosť. Prioritou ostáva zahraničie. Stať sa však môže hocičo a napokon môžem dohrať sezónu aj v Martine.
Najbližšie sa slovenská reprezentácia predstaví na Nemeckom pohári. Keď dostanete pozvánku, prídete?
Samozrejme, ponuku prijmem. Nie som v zozname hráčov, ktorí bojkotujú a nemám dôvod neprísť. Reprezentujem vždy rád.