„Štyri z desiatich klubov majú vážne problémy, tak z pocitu zodpovednosti, že patrím medzi skúsenejších, som sa na to podujal,“ podotýka.
Minulý týždeň sa predstavitelia extraligových klubov stretli na žrebovaní nového ročníka súťaže. Dohodli ste sa aj na spoločnom postupe pri štvrtkovej voľbe prezidenta Slovenského zväzu ľadového hokeja?
Nie, neprijali sme žiadny spoločný postup. Každý extraligový klub má tri hlasy. Komu ich dá, rozhodne každý podľa najlepšieho vedomia a svedomia. Za Pro-Hokej, ktorý má tiež jeden hlas, dostal dôveru Miroslav Kováčik, šéf nitrianskeho klubu.
Kto vás viac presvedčil v nedeľňajšom televíznom súboji oboch kandidátov – súčasného prezidenta Igora Nemečka s jeho vyzývateľom Richardom Lintnerom, bývalým reprezentantom?
Od debaty som očakával viac iskrenia, pripadala mi trochu sterilná, ale zasa obojstranne korektná. Netajím, že dám hlas ako člen súčasného výkonného výboru Rišovi Lintnerovi – a rovnako urobia aj traja delegáti nášho klubu. Nemám dôvod zahmlievať, keď transparentne, tak transparentne.
Trúfate si odhadnúť výsledok volieb?
Netrúfam, predpokladám tesný výsledok. V hre je veľa hlasov, majú ich aj zástupcovia sedemnástich odborných komisií, ktoré sú viac alebo menej závislé od súčasného vedenia zväzu.
Aj vaše meno sa spomínalo v súvislosti s nomináciou na šéfa hokejového zväzu. Potvrdíte to – alebo šlo o šum?
Oslovili ma istí ľudia, či by som mal záujem. Odpovedal som, že nie je mojou osobnou ambíciou riadiť hokejový zväz. Mám niekedy roboty aj nad hlavu pri šéfovaní v banskobystrickom klube – a ani v tejto pozícii nebudem donekonečna. Očakával som, že sa nájde aj tretí kandidát, ktorý by tak nepolarizoval hokejové hnutie a vedel by spolupracovať s Nemečkom i Lintnerom. Nenašiel sa, nepredpokladám, že príde ďalší návrh na konferencii.
Prečo potrebuje slovenský hokej zmenu?
Kto podrobnejšie sleduje dianie v ňom, vie, že napriek čiastkovým úspechom slovenský hokej ustupuje z niekdajších pozícií – od mládeže až po profesionálne tímy. Klesá členská základňa, slovenské talenty sa vytrácajú z draftov NHL, reprezentácia stagnuje. V utváraní podmienok pre hokej nás predbiehajú krajiny, ktoré sme v minulosti považovali za nehokejové. Iste, nie za všetko môže súčasné vedenie, no je potrebné niečo zmeniť a pracovať kvalitnejšie – ak je záujem.
Zjednodušene: Lintnerova skupina chce Pro-Hokej začleniť pod zväz, čím by stratil súčasnú autonómnosť. Ktorý model považujete za lepší?
Súčasný. Nebránim sa diskusii, uvidíme, akými argumentmi nás prípadne Richardov tím presvedčí o tom, aby sme sa vzdali určitých kompetencií. Ak by to znamenalo viac finančných prostriedkov pre kluby než majú doteraz, nebudeme proti. Očakávam partnerskú debatu, veď Pro-Hokej nedávno podpísal s vedením zväzu zmluvu na ďalšie tri roky. Preto ma prekvapilo, keď Igor Nemeček v televíznej debate hovoril len o roku. Za samostatnosť sa prihováram aj preto, lebo desať extraligových klubov tvorí istú protiváhu zväzu.
Spomínate desať extraligových klubov. Bude ich toľko v nasledujúcom ročníku, keď tri – Martin, Skalica a Piešťany – avizujú veľké problémy?
Otvorene o nich hovorí aj Poprad. V tejto chvíli neviem, či extraliga ostane desaťčlenná. Jej účastníci do konca júla musia vyrovnať záväzky voči dlžníkom. Zaväzuje ich k tomu interný predpis. Nemôžu prenášať staré podlžnosti do ďalšieho obdobia a opäť ich tlačiť pred sebou a žiť pod tlakom. Keď mohol futbalový Glasgow Rangers pre zadlženosť padnúť do 4. ligy, môžeme, ba musíme si takýto principiálny postup osvojiť aj my. Inej cesty niet, ak máme začať ozdravný proces. Každý nech zváži, na čo má.
Zaužívaná prax hovorí niečo iné – licenciu napokon dostanú aj kluby s neuhradenými záväzkami.
Svedčí to o nedodržiavaní vlastných pravidiel. Konečné slovo pri udeľovaní licencií má výkonný výbor. Verím však, že bude rešpektovať naše návrhy.