Výnimočné schopnosti potvrdil aj v súboji s Nitrou, kde prispel k víťazstvu Zvolena 4:2 troma gólmi a jednou asistenciou. „Svoju pozíciu by som určite vymenil za majstrovský titul – to je moja najväčšia motivácia,“ tvrdí český útočník Kamil Brabenec.
V ostatných troch dueloch ste s Nitrou vždy prehrali. Čo ste teraz zmenili?
Dôležité bolo, že sme sa nezlomili po dvoch inkasovaných góloch. Od polovice zápasu sme začali konečne premieňať šance, na čo sme doplácali v predošlých súbojoch. Tentokrát sme boli hladnejší po víťazstve.
Kedy ste predtým zaznamenali hetrik?
Pred dvoma sezónami som päť gólov strelil Popradu a raz som mal štyri presné zásahy v českej extralige. Tri góly v jednom zápase som vsietil prvýkrát. Včera po tréningu som sa chlapcom odvďačil – pochutili si na kurencoch.
Čomu pripisujete vašu bodovú produktivitu?
Vo Zvolene som štvrtú sezónu, predvlani sme získali titul. Cítim sa tu výborne. To, že sa mi bodovo darí, je aj zásluha spoluhráčov. Treba mať aj šťastie. Svoju pozíciu by som určite vymenil za majstrovský titul – to je moja najväčšia motivácia.
Ako sa udržiavate v kondícii?
V mojich rokoch to už nie je o naberaní kondície. Zameriavam sa na silu a rýchlostnú vytrvalosť. Každý tréning robím niečo navyše, dôležitá je životospráva. Mám to asi aj v génoch. Otec hral basketbal takmer do päťdesiatich rokov. Pokiaľ cítim, že som pre tím prospešný, budem v kariére pokračovať.
Inšpiruje vás aj 42-ročný krajan Jaromír Jágr?
On je kapitola sám o sebe. Takýto človek sa narodí raz za sto rokov. Jeho výkonnosť je neskutočná, obdivujem ho. V súčasnosti si viacerí hráči kariéru predlžujú – Petrovický, Bartoš, Kroták či Stümpel sú štyridsiatnici, ktorí sú lídrami svojich tímov.
Sestra Andrea sa vydala v šľapajách otca, u vás zvíťazil hokej. Prečo?
Do štrnástich som hral hokej i basketbal. Dva športy sa nedali skĺbiť so školou, musel som si vybrať. Viac ma to tiahlo k ľadu, hokej v mojom srdiečku vyhral.
Žijete vo Zvolene aj s rodinou?
Som tu sám. Všetky tri deti už chodia do školy a manželka podniká. Obdivujem ju, že popri práci sa stará aj o deti. Vďaka nej môžem pokojne hrávať hokej, som jej za to vďačný. V budúcnosti jej to rád vrátim.
Ako často sa spolu vidíte?
Tréneri mi vychádzajú v ústrety a keď máme dobrovoľný tréning, pustia ma na deň domov. Niekedy sa prídu pozrieť na zápas, najmä do Skalice, ktorá je kúsok od Brna. Najčastejšie sme v kontakte cez internet či telefón.
V útoku nastupujete aj s Radovanom Pulišom, ktorý je s 22-gólmi najlepším strelcom súťaže. Aké sú jeho prednosti?
Je výborný korčuliar s vynikajúcou strelou. Má čuch na góly, vie si nájsť priestor pred bránkou. Navyše je poctivý a pracovitý. Verím, že tak, ako sme pomohli Petrovi Zuzinovi do Olomouca, pomôžeme aj jemu, aby sa odrazil do kvalitnej európskej súťaže.
Už ste mu zagratulovali k premiérovej nominácii v slovenskej reprezentácii?
Samozrejme. Som rád, že dostal pozvánku. Dúfam, že sa ukáže v dobrom svetle a snáď svoju streleckú formu prenesie aj do reprezentácie.
Od vás je o pätnásť rokov mladší. Snažíte sa mu na ľade poradiť?
Som urozprávaný, čo spoluhráči vedia. Keď sa mi niečo nepáči, navrie mi žila na krku a začnem kričať. Mladší hráči musia poslúchať a prispôsobiť sa starším. Keď si uvedomia, že sa im snažíme pomôcť, prospeje im to. Rado je typ, ktorý si z mojich rád vie zobrať to podstatné. Hoci je o dosť mladší, vychádzame spolu na ľade i mimo neho.